Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prevrat v Nigeri znepokojil niektoré západné krajiny i demokratické africké štáty, ktoré sa obávajú, že v jeho dôsledku budú môcť islamistické skupiny, aktívne v regióne Sahelu, rozšíriť svoj dosah.
Autor TASR
Addis Abeba/Niamey 22. augusta (TASR) — Africká únia (AÚ) pozastavila všetky aktivity Nigeru v rámci tejto 55-člennej organizácie. Reagovala tak na vojenský prevrat z konca júla, vyplýva z utorkového vyhlásenia AÚ, o ktorom informovali agentúry AP a Reuters.
Členstvo Nigeru v AÚ bude pozastavené dovtedy, kým nebude v krajine "obnovený ústavný poriadok". AÚ zároveň vyzvala všetkých svojich členov, aby nepodnikali nijaké kroky, ktorými by mohli legitimizovať režim v Nigeri.
Vzbúrení vojaci zvrhli 26. júla demokraticky zvoleného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma a rýchlo sa chopili moci. Bazoum je od prevratu držaný v domácom väzení v hlavnom meste Niamey, pričom vo svete rastú obavy súvisiace s podmienkami jeho zadržiavania.
Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) sa snaží s juntou rokovať, no zároveň je pripravené v Nigeri vojensky zasiahnuť, ak zlyhá diplomacia.
Mierová a bezpečnostná rada AÚ vo vyhlásení zverejnenom v utorok uviedla, že berie na vedomie rozhodnutia ECOWAS-u aktivovať "záložnú silu" a požiadala komisiu AÚ, aby posúdila ekonomické, sociálne a bezpečnostné dôsledky prípadnej intervencie.
Prevrat v Nigeri znepokojil niektoré západné krajiny i demokratické africké štáty, ktoré sa obávajú, že v jeho dôsledku budú môcť islamistické skupiny, aktívne v regióne Sahelu, rozšíriť svoj dosah. Okrem toho sa obávajú, že Rusko po prevrate upevní svoj vplyv v Afrike.
Niger s približne 26 miliónmi obyvateľov bol pred prevratom jedným z posledných spojencov USA a európskych štátov v oblasti Sahelu. Francúzsko a USA majú v tejto krajine, ktorá leží na kľúčovej migračnej trase do Európy, dôležité vojenské základne.
Niger je štvrtou krajinou západnej Afriky, v ktorej sa od roku 2020 uskutočnil prevrat. Zároveň ide už o piaty prevrat v Nigeri odvtedy, čo krajina získala v roku 1960 nezávislosť od Francúzka.
Členstvo Nigeru v AÚ bude pozastavené dovtedy, kým nebude v krajine "obnovený ústavný poriadok". AÚ zároveň vyzvala všetkých svojich členov, aby nepodnikali nijaké kroky, ktorými by mohli legitimizovať režim v Nigeri.
Vzbúrení vojaci zvrhli 26. júla demokraticky zvoleného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma a rýchlo sa chopili moci. Bazoum je od prevratu držaný v domácom väzení v hlavnom meste Niamey, pričom vo svete rastú obavy súvisiace s podmienkami jeho zadržiavania.
Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) sa snaží s juntou rokovať, no zároveň je pripravené v Nigeri vojensky zasiahnuť, ak zlyhá diplomacia.
Mierová a bezpečnostná rada AÚ vo vyhlásení zverejnenom v utorok uviedla, že berie na vedomie rozhodnutia ECOWAS-u aktivovať "záložnú silu" a požiadala komisiu AÚ, aby posúdila ekonomické, sociálne a bezpečnostné dôsledky prípadnej intervencie.
Prevrat v Nigeri znepokojil niektoré západné krajiny i demokratické africké štáty, ktoré sa obávajú, že v jeho dôsledku budú môcť islamistické skupiny, aktívne v regióne Sahelu, rozšíriť svoj dosah. Okrem toho sa obávajú, že Rusko po prevrate upevní svoj vplyv v Afrike.
Niger s približne 26 miliónmi obyvateľov bol pred prevratom jedným z posledných spojencov USA a európskych štátov v oblasti Sahelu. Francúzsko a USA majú v tejto krajine, ktorá leží na kľúčovej migračnej trase do Európy, dôležité vojenské základne.
Niger je štvrtou krajinou západnej Afriky, v ktorej sa od roku 2020 uskutočnil prevrat. Zároveň ide už o piaty prevrat v Nigeri odvtedy, čo krajina získala v roku 1960 nezávislosť od Francúzka.
