Lídri afrických krajín diskutovali o prechode na zelenú energiu a stanovili priority pre globálnu klimatickú konferenciu COP28, ktorá sa uskutoční na prelome novembra a decembra v Dubaji.
Autor TASR
Nairobi 6. septembra (TASR) – Prijatím Nairobiskej deklarácie o reštrukturalizácii ekonomík afrických krajín, aby boli šetrné ku klíme, sa v stredu v kenskej metropole Nairobi skončil prvý Africký klimatický summit. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.
Lídri afrických krajín diskutovali o prechode na zelenú energiu a stanovili priority pre globálnu klimatickú konferenciu COP28, ktorá sa uskutoční na prelome novembra a decembra v Dubaji.
Kenský prezident William Ruto presadzoval, aby sa 54 afrických štátov na summite zaoberalo viac príležitosťami, ktoré ponúkajú obnoviteľné energie, než postavením Afriky ako hlavnej obete klimatickej krízy.
Deklarácia napriek tomu vyzýva bohaté priemyselné krajiny, ktoré svojimi emisiami najviac prispievajú k zmene klímy, aby si splnili svoje záväzky voči chudobnejším krajinám a podporili globálnu daň z fosílnych palív. Signatári okrem toho požadujú "novú finančnú architektúru, ktorá zohľadní potreby Afriky vrátane reštrukturalizácie a odpustenia dlhu“.
Summit v Nairobi trval tri dni a okrem lídrov afrických štátov sa na ňom zúčastnili aj zástupcovia Organizácie spojených národov (OSN), vlád štátov z iných častí sveta, neziskových organizácií a súkromného sektora. Išlo o vôbec prvú vrcholnú schôdzku zameranú primárne na Afriku a jej približne 1,3 miliardy obyvateľov.
Oblasť Afrického rohu postihlo najhoršie sucho za posledných 40 rokov. Milióny ľudí trpia hladom v oblasti Sahelu tiahnucej sa od Senegalu na západe až po Džibutsko na východe kontinentu. Extrémne prejavy počasia ako hurikány či záplavy sa v Afrike objavujú čoraz častejšie a naberajú na intenzite.
Lídri afrických krajín diskutovali o prechode na zelenú energiu a stanovili priority pre globálnu klimatickú konferenciu COP28, ktorá sa uskutoční na prelome novembra a decembra v Dubaji.
Kenský prezident William Ruto presadzoval, aby sa 54 afrických štátov na summite zaoberalo viac príležitosťami, ktoré ponúkajú obnoviteľné energie, než postavením Afriky ako hlavnej obete klimatickej krízy.
Deklarácia napriek tomu vyzýva bohaté priemyselné krajiny, ktoré svojimi emisiami najviac prispievajú k zmene klímy, aby si splnili svoje záväzky voči chudobnejším krajinám a podporili globálnu daň z fosílnych palív. Signatári okrem toho požadujú "novú finančnú architektúru, ktorá zohľadní potreby Afriky vrátane reštrukturalizácie a odpustenia dlhu“.
Summit v Nairobi trval tri dni a okrem lídrov afrických štátov sa na ňom zúčastnili aj zástupcovia Organizácie spojených národov (OSN), vlád štátov z iných častí sveta, neziskových organizácií a súkromného sektora. Išlo o vôbec prvú vrcholnú schôdzku zameranú primárne na Afriku a jej približne 1,3 miliardy obyvateľov.
Oblasť Afrického rohu postihlo najhoršie sucho za posledných 40 rokov. Milióny ľudí trpia hladom v oblasti Sahelu tiahnucej sa od Senegalu na západe až po Džibutsko na východe kontinentu. Extrémne prejavy počasia ako hurikány či záplavy sa v Afrike objavujú čoraz častejšie a naberajú na intenzite.