Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko má momentálne v Afrike podľa diplomatov päť veľvyslanectiev – v Egypte, Etiópii, Juhoafrickej republike, Keni a v Nigérii.
Autor TASR
Bratislava 24. mája (TASR) - Slovenská republika vo viacerých afrických krajinách poskytuje konzulárne služby a usiluje sa rozvíjať diplomatické a hospodárske vzťahy. Takisto sa zapája aj do misií a operácií EÚ na podporu mieru v nestabilných regiónoch Afriky. TASR o tom informovali diplomati Peter Holásek a Jozef Hudec a bývalý minister medzinárodných vzťahov SR Pavol Demeš pri príležitosti Dňa Afriky.
Ten si africký kontinent pripomenie v utorok 25. mája. Pred 58 rokmi počas neho vznikla Organizácia africkej jednoty (OAU), ktorá bola predchodkyňou súčasnej Africkej únie (AÚ), spresňuje Únia na sociálnej sieti.
Slovensko má momentálne v Afrike podľa diplomatov päť veľvyslanectiev – v Egypte, Etiópii, Juhoafrickej republike (JAR), Keni a v Nigérii. Tie majú diplomatickú a konzulárnu pôsobnosť aj v ďalších krajinách. Od roku 1993 efektívne pôsobili s výnimkou Etiópie slovenské veľvyslanectvá aj v Alžírsku a Zimbabwe, neskôr však boli z ekonomických dôvodov zrušené. Činnosť veľvyslanectva v Líbyi bola prerušená v roku 2011 po tom, ako sa zhoršila bezpečnostná situácia v krajine.
Na africkom kontinente pôsobí aj 20 slovenských honorárnych konzulárnych úradov. Naopak, na Slovensku je tých afrických viac ako desať a svoje veľvyslanectvá majú Egypt a Líbya.
"Súčasťou nášho pôsobenia v Afrike sú konzulárne služby a pomoc krajanom v krajinách pôsobnosti našich veľvyslanectiev. Africké krajiny navštevuje v dôsledku ich dynamického ekonomického rozvoja a turizmu stále viac našich občanov," konštatujú.
Afrika v súčasnosti podľa diplomatov bojuje najmä s prudkým demografickým rastom, vnútornými konfliktmi, terorizmom a islamským radikalizmom, negatívnymi dopadmi klimatických zmien, či nedostatkami v organizácii zdravotníctva a vzdelávania. Zároveň však poukazujú na to, že Afrika je podľa nich považovaná aj za perspektívny kontinent s množstvom strategických surovín, ktoré "sú pre svetovú ekonomiku vitálne".
Za najvýznamnejších afrických partnerov SR považujú Egypt a JAR, s ktorými Slovensko udržiava politický dialóg, má širokú zmluvnú základňu a efektívne ekonomické a obchodné vzťahy.
V otázkach zabezpečovania mieru na africkom kontinente sa Slovensko zúčastňovalo aj na pozorovateľských misiách pod hlavičkou OSN v Angole, v Libérii a v hraničnom pásme medzi Ugandou a Rwandou. Slovenskí vojaci pôsobili i v Sierre Leone a Eritrei. SR sa dlhodobo aktívne zapája aj do misií a operácií EÚ na podporu udržania mieru v nestabilných regiónoch Afriky.
Medzi hlavných prijímateľov rozvojovej pomoci v Afrike patrí od roku 2004 Keňa. Finančná podpora SlovakAid smerovala hlavne do zdravotníctva, rozvoja vidieka a infraštruktúry, vzdelávania a ochrany životného prostredia.
Ten si africký kontinent pripomenie v utorok 25. mája. Pred 58 rokmi počas neho vznikla Organizácia africkej jednoty (OAU), ktorá bola predchodkyňou súčasnej Africkej únie (AÚ), spresňuje Únia na sociálnej sieti.
Slovensko má momentálne v Afrike podľa diplomatov päť veľvyslanectiev – v Egypte, Etiópii, Juhoafrickej republike (JAR), Keni a v Nigérii. Tie majú diplomatickú a konzulárnu pôsobnosť aj v ďalších krajinách. Od roku 1993 efektívne pôsobili s výnimkou Etiópie slovenské veľvyslanectvá aj v Alžírsku a Zimbabwe, neskôr však boli z ekonomických dôvodov zrušené. Činnosť veľvyslanectva v Líbyi bola prerušená v roku 2011 po tom, ako sa zhoršila bezpečnostná situácia v krajine.
Na africkom kontinente pôsobí aj 20 slovenských honorárnych konzulárnych úradov. Naopak, na Slovensku je tých afrických viac ako desať a svoje veľvyslanectvá majú Egypt a Líbya.
"Súčasťou nášho pôsobenia v Afrike sú konzulárne služby a pomoc krajanom v krajinách pôsobnosti našich veľvyslanectiev. Africké krajiny navštevuje v dôsledku ich dynamického ekonomického rozvoja a turizmu stále viac našich občanov," konštatujú.
Afrika v súčasnosti podľa diplomatov bojuje najmä s prudkým demografickým rastom, vnútornými konfliktmi, terorizmom a islamským radikalizmom, negatívnymi dopadmi klimatických zmien, či nedostatkami v organizácii zdravotníctva a vzdelávania. Zároveň však poukazujú na to, že Afrika je podľa nich považovaná aj za perspektívny kontinent s množstvom strategických surovín, ktoré "sú pre svetovú ekonomiku vitálne".
Za najvýznamnejších afrických partnerov SR považujú Egypt a JAR, s ktorými Slovensko udržiava politický dialóg, má širokú zmluvnú základňu a efektívne ekonomické a obchodné vzťahy.
V otázkach zabezpečovania mieru na africkom kontinente sa Slovensko zúčastňovalo aj na pozorovateľských misiách pod hlavičkou OSN v Angole, v Libérii a v hraničnom pásme medzi Ugandou a Rwandou. Slovenskí vojaci pôsobili i v Sierre Leone a Eritrei. SR sa dlhodobo aktívne zapája aj do misií a operácií EÚ na podporu udržania mieru v nestabilných regiónoch Afriky.
Medzi hlavných prijímateľov rozvojovej pomoci v Afrike patrí od roku 2004 Keňa. Finančná podpora SlovakAid smerovala hlavne do zdravotníctva, rozvoja vidieka a infraštruktúry, vzdelávania a ochrany životného prostredia.
