Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak sa hlavy vlád a štátov vo štvrtok alebo piatok nedohodnú na tom, kto bude nasledujúcich päť rokov predsedom EK, ER a šéfom diplomacie EÚ, v priebehu 10 dní sa stretnú na ďalšom mimoriadnom summite.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 20. júna (TASR) - Lídri členských krajín Európskej únie budú počas dvojdňového summitu EÚ, ktorý sa vo štvrtok začína v Bruseli, rokovať o kandidátoch na najvyššie pozície v štruktúrach Únie. Hovoriť budú predovšetkým o kandidátoch na predsedu Európskej komisie, šéfa Európskej rady a vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.
Pri výbere kandidáta na post predsedu Európskej komisie (EK) sa zohľadnia výsledky májových volieb do Európskeho parlamentu (EP), informuje na svojej webstránke EP a uvádza, ako tento proces - od výberu až po zvolenie - nového šéfa EK prebieha.
Meno, na ktorom sa lídri v prípade obsadenia tohto postu dohodnú a ktoré schvália, bude následne súčasný predseda Európskej rady Donald Tusk konzultovať s Európskym parlamentom.
Poslanci EP by mali potom o tomto kandidátovi hlasovať v polovici júla, a to počas svojho druhého plenárneho zasadnutia.
Po zvolení nového predsedu EK budú spoločne s ním členské štáty EÚ navrhovať kandidátov na eurokomisárov. Tí budú musieť prejsť verejnými pohovormi v parlamentných výboroch zaoberajúcich sa témami, respektíve rezortmi, ktoré by im mali byť pridelené.
Nová komisia by mala začať oficiálne fungovať od 1. novembra.
Ak sa však európski lídri vo štvrtok či v piatok na riadnom summite EÚ nedohodnú na mene šéfa EK (ani ďalších dvoch vyššie uvedených postov), je pravdepodobné, že sa bude konať ďalší, mimoriadny summit. Ten by sa musel uskutočniť najneskôr do 1. júla, keďže 2. júla už bude prvé zasadnutie EP, na ktorom si europoslanci zvolia svojho nového predsedu.
Kandidátmi hlavných politických rodín v EÚ na post šéfa Európskej komisie sú doterajší volební lídri ich jednotlivých frakcii, tzv. špicenkandidáti. Európski ľudovci (EPP) nepripúšťajú inú možnosť ako získať funkciu predsedu budúcej Európskej komisie pre šéfa tejto skupiny v Európskom parlamente Manfreda Webera z Nemecka.
Rovnaké signály vysiela aj tábor európskych socialistov v prípade Holanďana Fransa Timmermansa, doterajšieho prvého podpredsedu Európskej komisie. V diplomatických kuloároch EÚ sa však hovorí, že je ideálnym kandidátom na post vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorý v súčasnosti patrí Federice Mogheriniovej.
Európski liberáli, ktorí sa s podporou francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona stali treťou najvýznamnejšou silou v EP, si vedia predstaviť na poste šéfa exekutívy EÚ dánsku eurokomisárku Magrethe Vestagerovú. Nie je pritom tajomstvom, že Macron nechce v tejto funkcii Webera, ktorý má však aj podporu kancelárky Angely Merkelovej.
V hre je okrem toho i možnosť dohodnúť sa na iných menách, mimo systému špicenkandidátov, čo však bude musieť odobriť Európsky parlament. V tejto súvislosti sa často hovorí, že Junckera by mohol nahradiť Francúz Michel Barnier, hlavný vyjednávač EÚ pre brexit, alebo bývalá bulharská eurokomisárka Kristalina Georgievová, ktorá v súčasnosti pôsobí vo Svetovej banke. V neprospech Barniera hovorí jeho vyšší vek i to, že nemá podporu Nemecka. Ďalším menom v hre - aspoň podľa európskych médií - bola litovská prezidentka Dalia Grybauskaité, ktorá však nemá dostatočnú podporu zo strany lídrov členských krajín EÚ.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Pri výbere kandidáta na post predsedu Európskej komisie (EK) sa zohľadnia výsledky májových volieb do Európskeho parlamentu (EP), informuje na svojej webstránke EP a uvádza, ako tento proces - od výberu až po zvolenie - nového šéfa EK prebieha.
Meno, na ktorom sa lídri v prípade obsadenia tohto postu dohodnú a ktoré schvália, bude následne súčasný predseda Európskej rady Donald Tusk konzultovať s Európskym parlamentom.
Poslanci EP by mali potom o tomto kandidátovi hlasovať v polovici júla, a to počas svojho druhého plenárneho zasadnutia.
Po zvolení nového predsedu EK budú spoločne s ním členské štáty EÚ navrhovať kandidátov na eurokomisárov. Tí budú musieť prejsť verejnými pohovormi v parlamentných výboroch zaoberajúcich sa témami, respektíve rezortmi, ktoré by im mali byť pridelené.
Nová komisia by mala začať oficiálne fungovať od 1. novembra.
Ak sa však európski lídri vo štvrtok či v piatok na riadnom summite EÚ nedohodnú na mene šéfa EK (ani ďalších dvoch vyššie uvedených postov), je pravdepodobné, že sa bude konať ďalší, mimoriadny summit. Ten by sa musel uskutočniť najneskôr do 1. júla, keďže 2. júla už bude prvé zasadnutie EP, na ktorom si europoslanci zvolia svojho nového predsedu.
Kandidátmi hlavných politických rodín v EÚ na post šéfa Európskej komisie sú doterajší volební lídri ich jednotlivých frakcii, tzv. špicenkandidáti. Európski ľudovci (EPP) nepripúšťajú inú možnosť ako získať funkciu predsedu budúcej Európskej komisie pre šéfa tejto skupiny v Európskom parlamente Manfreda Webera z Nemecka.
Rovnaké signály vysiela aj tábor európskych socialistov v prípade Holanďana Fransa Timmermansa, doterajšieho prvého podpredsedu Európskej komisie. V diplomatických kuloároch EÚ sa však hovorí, že je ideálnym kandidátom na post vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorý v súčasnosti patrí Federice Mogheriniovej.
Európski liberáli, ktorí sa s podporou francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona stali treťou najvýznamnejšou silou v EP, si vedia predstaviť na poste šéfa exekutívy EÚ dánsku eurokomisárku Magrethe Vestagerovú. Nie je pritom tajomstvom, že Macron nechce v tejto funkcii Webera, ktorý má však aj podporu kancelárky Angely Merkelovej.
V hre je okrem toho i možnosť dohodnúť sa na iných menách, mimo systému špicenkandidátov, čo však bude musieť odobriť Európsky parlament. V tejto súvislosti sa často hovorí, že Junckera by mohol nahradiť Francúz Michel Barnier, hlavný vyjednávač EÚ pre brexit, alebo bývalá bulharská eurokomisárka Kristalina Georgievová, ktorá v súčasnosti pôsobí vo Svetovej banke. V neprospech Barniera hovorí jeho vyšší vek i to, že nemá podporu Nemecka. Ďalším menom v hre - aspoň podľa európskych médií - bola litovská prezidentka Dalia Grybauskaité, ktorá však nemá dostatočnú podporu zo strany lídrov členských krajín EÚ.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
