Podľa AI bol Raísí v roku 1988 členom "komisie smrti", ktorá bez súdneho konania v tajnosti nechala popraviť tisíce politických disidentov
Autor TASR
Teherán 19. júna (TASR) - Víťaz iránskych prezidentských volieb Ebráhím Raísí by mal byť podľa organizácie Amnesty International (AI) vyšetrovaný pre zločiny proti ľudskosti a porušovanie ľudských práv. V sobotu o tom informovala agentúra AFP.
"To, že sa Ebráhím Raísí stal prezidentom namiesto toho, aby boli vyšetrené obvinenia (voči jeho osobe) zo zločinov proti ľudskosti, vraždy, mučenia a núteného zmiznutia, je smutnou pripomienkou, že v Iráne naďalej vládne beztrestnosť," píše sa vo vyhlásení Amnesty International.
Podľa AI bol Raísí v roku 1988 členom "komisie smrti", ktorá bez súdneho konania v tajnosti nechala popraviť tisíce politických disidentov. V čase tejto "čistky" bol Raísí zástupcom generálneho prokurátora, avšak obvinenia z účasti na nej opakovane poprel, a to viackrát aj počas tohtoročnej predvolebnej kampane. USA na Raísího v tejto súvislosti uvalili sankcie.
Okrem toho Amnesty International obviňuje Raísího z porušovania ľudských práv v čase, keď pôsobil ako šéf iránskej justície. Podľa AI boli pod jeho dohľadom zatknuté "stovky disidentov, ochrancov ľudských práv a príslušníkov menšinových skupín".
Amnesty International uviedla, že bude naďalej požadovať prešetrenie týchto zločinov, a vyzvala Radu OSN pre ľudské práva, aby podnikla "konkrétne kroky k riešeniu krízy systematickej beztrestnosti v Iráne".
Raísí posledné tri desaťročia pôsobil v justičnom systéme Iránu, najskôr ako prokurátor, neskôr sudca a od roku 2019 ako šéf justície. Pred voľbami sľuboval boj proti korupcii, pomoc chudobným a vybudovanie miliónov bytov pre rodiny s nízkymi príjmami.
"To, že sa Ebráhím Raísí stal prezidentom namiesto toho, aby boli vyšetrené obvinenia (voči jeho osobe) zo zločinov proti ľudskosti, vraždy, mučenia a núteného zmiznutia, je smutnou pripomienkou, že v Iráne naďalej vládne beztrestnosť," píše sa vo vyhlásení Amnesty International.
Podľa AI bol Raísí v roku 1988 členom "komisie smrti", ktorá bez súdneho konania v tajnosti nechala popraviť tisíce politických disidentov. V čase tejto "čistky" bol Raísí zástupcom generálneho prokurátora, avšak obvinenia z účasti na nej opakovane poprel, a to viackrát aj počas tohtoročnej predvolebnej kampane. USA na Raísího v tejto súvislosti uvalili sankcie.
Okrem toho Amnesty International obviňuje Raísího z porušovania ľudských práv v čase, keď pôsobil ako šéf iránskej justície. Podľa AI boli pod jeho dohľadom zatknuté "stovky disidentov, ochrancov ľudských práv a príslušníkov menšinových skupín".
Amnesty International uviedla, že bude naďalej požadovať prešetrenie týchto zločinov, a vyzvala Radu OSN pre ľudské práva, aby podnikla "konkrétne kroky k riešeniu krízy systematickej beztrestnosti v Iráne".
Raísí posledné tri desaťročia pôsobil v justičnom systéme Iránu, najskôr ako prokurátor, neskôr sudca a od roku 2019 ako šéf justície. Pred voľbami sľuboval boj proti korupcii, pomoc chudobným a vybudovanie miliónov bytov pre rodiny s nízkymi príjmami.