Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa údajov Medzinárodnej rady pre obilniny by v sezóne 2021/2022 mala byť Ukrajina tretím najväčším vývozcom kukurice a štvrtým najväčším exportérom pšenice, uviedla agentúra Reuters.
Autor TASR
Londýn 23. januára (TASR) - Prípadná invázia Ruska na Ukrajinu sa odrazí na vývoji viacerých trhov, najviac sa však hovorí o energiách a agrokomoditách, v ich prípade najmä obilninách. Očakáva sa, že už teraz vysoké ceny potravín pôjdu omnoho vyššie, ak by vojnový konflikt zablokoval vývoz obilia z čiernomorských prístavov.
Významní vývozcovia obilia, Ukrajina, Rusko, ale aj Rumunsko, exportujú svoje agroprodukty z prístavov ležiacich na pobreží Čierneho mora. Ak by došlo k vojenskému konfliktu alebo uvaleniu sankcií, práve exportu z tejto oblasti budú hroziť výpadky.
Najväčším vývozcom pšenice je Rusko. "Geopolitické riziká v čiernomorskom regióne sa v posledných mesiacoch zvýšili, čo by mohlo zasiahnuť v nasledujúcom období do vývoja cien pšenice," povedal Dominic Schnider z UBS.
Ešte dramatickejší vývoj by prípadný konflikt mohol znamenať pre mnohé krajiny Afriky a Ázie. Tie sú vysoko závislé od dovozu pšenice, pričom tú dovážajú najmä z Ukrajiny, uviedol server foreignpolicy.com.
Podľa údajov Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zhruba polovica pšenice spotrebovanej v roku 2020 v Libanone pochádzala z Ukrajiny. V tejto krajine sa pritom chlieb a iné výrobky z obilnín podieľajú na kalorickom príjme obyvateľov až 35 %, čo znamená, že pre Libanon sú dodávky ukrajinskej pšenice životne dôležité.
Jemen a Líbya dovážajú 22 %, respektíve 43 % z celkovej svojej spotreby pšenice z Ukrajiny. Egypt, najväčší dovozca ukrajinskej pšenice, doviezol v roku 2020 približne 3 milióny ton z východoeurópskej krajiny. To znamená 14 % z celkovej spotreby pšenice v krajine. V Malajzii aj Indonézii zasa 28 % z tamojšej spotreby pšenice tvorila pšenica z Ukrajiny.
Napätie rastie aj na energetických trhoch. Rusko pokrýva zhruba 35 % spotreby zemného plynu v Európskej únii, pričom surovinu dodáva prostredníctvom siete plynovodov. Moskva však tlačí na čo najrýchlejšie sprevádzkovanie nového plynovodu Severný prúd 2, ktorý by mal dodávať plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltického mora a obchádzať tak Ukrajinu.
Nemecko zatiaľ projekt necertifikovalo a navyše, nemecká vláda pohrozila, že v prípade invázie na Ukrajinu celý projekt zastaví. Podľa analytika z banky SEB Bjarneho Schieldropa Európe hrozí, že v prípade sankcií Rusko výrazne zredukuje dodávky cez Ukrajinu a Bielorusko a ceny plynu vyskočia na historické maximum, ktoré zaznamenali koncom minulého roka.
Dôsledky pravdepodobne pocítia aj trhy s ropou. Ako uviedla banka JPMorgan, napätie by mohlo viesť k "prudkému rastu" cien. V tejto súvislosti dodala, že "rast cien na 150 USD (132,18 eura) za barel (159 litrov) zredukuje rast svetovej ekonomiky v 1. polroku tohto roka na iba 0,9 % a naopak, miera inflácie by mohla vyskočiť až na 7,2 %.
(1 EUR = 1,1348 USD)
Významní vývozcovia obilia, Ukrajina, Rusko, ale aj Rumunsko, exportujú svoje agroprodukty z prístavov ležiacich na pobreží Čierneho mora. Ak by došlo k vojenskému konfliktu alebo uvaleniu sankcií, práve exportu z tejto oblasti budú hroziť výpadky.
Najväčším vývozcom pšenice je Rusko. "Geopolitické riziká v čiernomorskom regióne sa v posledných mesiacoch zvýšili, čo by mohlo zasiahnuť v nasledujúcom období do vývoja cien pšenice," povedal Dominic Schnider z UBS.
Ešte dramatickejší vývoj by prípadný konflikt mohol znamenať pre mnohé krajiny Afriky a Ázie. Tie sú vysoko závislé od dovozu pšenice, pričom tú dovážajú najmä z Ukrajiny, uviedol server foreignpolicy.com.
Podľa údajov Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zhruba polovica pšenice spotrebovanej v roku 2020 v Libanone pochádzala z Ukrajiny. V tejto krajine sa pritom chlieb a iné výrobky z obilnín podieľajú na kalorickom príjme obyvateľov až 35 %, čo znamená, že pre Libanon sú dodávky ukrajinskej pšenice životne dôležité.
Jemen a Líbya dovážajú 22 %, respektíve 43 % z celkovej svojej spotreby pšenice z Ukrajiny. Egypt, najväčší dovozca ukrajinskej pšenice, doviezol v roku 2020 približne 3 milióny ton z východoeurópskej krajiny. To znamená 14 % z celkovej spotreby pšenice v krajine. V Malajzii aj Indonézii zasa 28 % z tamojšej spotreby pšenice tvorila pšenica z Ukrajiny.
Napätie rastie aj na energetických trhoch. Rusko pokrýva zhruba 35 % spotreby zemného plynu v Európskej únii, pričom surovinu dodáva prostredníctvom siete plynovodov. Moskva však tlačí na čo najrýchlejšie sprevádzkovanie nového plynovodu Severný prúd 2, ktorý by mal dodávať plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltického mora a obchádzať tak Ukrajinu.
Nemecko zatiaľ projekt necertifikovalo a navyše, nemecká vláda pohrozila, že v prípade invázie na Ukrajinu celý projekt zastaví. Podľa analytika z banky SEB Bjarneho Schieldropa Európe hrozí, že v prípade sankcií Rusko výrazne zredukuje dodávky cez Ukrajinu a Bielorusko a ceny plynu vyskočia na historické maximum, ktoré zaznamenali koncom minulého roka.
Dôsledky pravdepodobne pocítia aj trhy s ropou. Ako uviedla banka JPMorgan, napätie by mohlo viesť k "prudkému rastu" cien. V tejto súvislosti dodala, že "rast cien na 150 USD (132,18 eura) za barel (159 litrov) zredukuje rast svetovej ekonomiky v 1. polroku tohto roka na iba 0,9 % a naopak, miera inflácie by mohla vyskočiť až na 7,2 %.
(1 EUR = 1,1348 USD)
