Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako príklad uviedol situáciu, kedy kubánska polícia môže prísť do akéhokoľvek bytu bez povolenia na prehliadku.
Autor TASR
Bratislava 25. marca (TASR) – S príchodom brata zosnulého bývalého kubánskeho prezidenta Fidela Castra sa pomery na Kube uvoľnili napríklad v oblasti cestovania či predaja nehnuteľností. Pre TASR to uviedol šéf centra právneho poradenstva Wilfredo Vallín z kubánskej Havany. Na Slovensko prišiel v rámci študijnej cesty, ktorú organizuje Človek v ohrození.
"Po tom, ako zomrel bývalý kubánsky prezident Fidel Castro, vznikli veľké očakávania od jeho nástupcu Raúla Castra. Jeho príchodom napríklad ľudia mohli vycestovať z krajiny, nakoľko predtým potrebovali povolenie od vlády, lebo bez neho by nemohli vycestovať. Raúl Castro tiež povolil predaj domov a bytov, či kúpu a predaj automobilov medzi občanmi, čo predtým nebolo povolené. Tieto kroky vzbudili v ľuďoch nádej, že sa niečo zmení," uviedol aktivista.
Zároveň však uviedol, že po týchto krokoch zavládlo v krajine obdobie stagnácie, ktoré pretrváva dodnes. Poslednou návštevou bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu si obyvatelia Kuby mysleli, že sa situácia zmení. "Obamova návšteva nezašla veľmi ďaleko, zmeny však prakticky zostali na bode mrazu. Ľudia momentálne majú pocit frustrácie alebo bezradnosti," konštatoval.
Nástupom nového prezidenta Castra sa dali do pohybu i niektoré neštátne obchody. Umožnilo sa, aby ľudia začali pracovať v neštátnej sfére. "Neštátny sektor má veľa problémov. Ľudia, ktorí v tomto sektore pracujú, musia odovzdať štátu veľmi vysoké dane. Neexistujú veľkoobchody, kde by nakupovali tovar," informoval.
Aj bežní Kubánci, ktorí nepracujú v tejto oblasti, však majú problém, keďže veľkú sumu z toho, čo zarobia, odvedú štátu vo forme daní. Priemerný mesačný plat podľa neho sa pohybuje približne okolo 25 dolárov (vyše 23 eur) mesačne, čo predstavuje menej ako dolár na deň. Zlá finančná situácia spôsobuje problém v rodinách. "Ľudia si prajú, aby sa zmenil ako politický, tak aj ekonomický systém v krajine, čo by malo zlepšiť situáciu ľudí. Žiadajú zmenu," dodal.
Podľa Vallína Kubánci v praxi práva akoby nemali. "A aké sú práva Kubáncov? Pretože ja ich nepoznám. Môžeme hovoriť o teoretických právach, ale praktické práva Kubánci nemajú," zdôraznil.
Ako príklad uviedol situáciu, kedy kubánska polícia môže prísť do akéhokoľvek bytu bez povolenia na prehliadku. Počas prehliadky si môžu vziať to, čo považujú za potrebné, teda počítať, mobil a iné veci. Tie by sa mali predložiť súdu počas pojednávania a teoreticky by mal potom rozhodnúť o tom, či sa dotyčným vrátia alebo nie. V praxi sa to však vôbec nedeje, veci sa na súd nedostanú.
"Ak si polícia vezme napríklad váš počítač a neuskutoční sa súd, ide o krádež. Pretože ak vám nedali žiadny dokument o tom, prečo vám ho zobrali, je to ilegálne. Ak polícia je schopná takéhoto činu, kde sú práva občanov? Toto je jeden z príkladov, vedel by som vám ich povedať oveľa viac," uzavrel kubánsky aktivista.
"Po tom, ako zomrel bývalý kubánsky prezident Fidel Castro, vznikli veľké očakávania od jeho nástupcu Raúla Castra. Jeho príchodom napríklad ľudia mohli vycestovať z krajiny, nakoľko predtým potrebovali povolenie od vlády, lebo bez neho by nemohli vycestovať. Raúl Castro tiež povolil predaj domov a bytov, či kúpu a predaj automobilov medzi občanmi, čo predtým nebolo povolené. Tieto kroky vzbudili v ľuďoch nádej, že sa niečo zmení," uviedol aktivista.
Zároveň však uviedol, že po týchto krokoch zavládlo v krajine obdobie stagnácie, ktoré pretrváva dodnes. Poslednou návštevou bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu si obyvatelia Kuby mysleli, že sa situácia zmení. "Obamova návšteva nezašla veľmi ďaleko, zmeny však prakticky zostali na bode mrazu. Ľudia momentálne majú pocit frustrácie alebo bezradnosti," konštatoval.
Nástupom nového prezidenta Castra sa dali do pohybu i niektoré neštátne obchody. Umožnilo sa, aby ľudia začali pracovať v neštátnej sfére. "Neštátny sektor má veľa problémov. Ľudia, ktorí v tomto sektore pracujú, musia odovzdať štátu veľmi vysoké dane. Neexistujú veľkoobchody, kde by nakupovali tovar," informoval.
Aj bežní Kubánci, ktorí nepracujú v tejto oblasti, však majú problém, keďže veľkú sumu z toho, čo zarobia, odvedú štátu vo forme daní. Priemerný mesačný plat podľa neho sa pohybuje približne okolo 25 dolárov (vyše 23 eur) mesačne, čo predstavuje menej ako dolár na deň. Zlá finančná situácia spôsobuje problém v rodinách. "Ľudia si prajú, aby sa zmenil ako politický, tak aj ekonomický systém v krajine, čo by malo zlepšiť situáciu ľudí. Žiadajú zmenu," dodal.
Podľa Vallína Kubánci v praxi práva akoby nemali. "A aké sú práva Kubáncov? Pretože ja ich nepoznám. Môžeme hovoriť o teoretických právach, ale praktické práva Kubánci nemajú," zdôraznil.
Ako príklad uviedol situáciu, kedy kubánska polícia môže prísť do akéhokoľvek bytu bez povolenia na prehliadku. Počas prehliadky si môžu vziať to, čo považujú za potrebné, teda počítať, mobil a iné veci. Tie by sa mali predložiť súdu počas pojednávania a teoreticky by mal potom rozhodnúť o tom, či sa dotyčným vrátia alebo nie. V praxi sa to však vôbec nedeje, veci sa na súd nedostanú.
"Ak si polícia vezme napríklad váš počítač a neuskutoční sa súd, ide o krádež. Pretože ak vám nedali žiadny dokument o tom, prečo vám ho zobrali, je to ilegálne. Ak polícia je schopná takéhoto činu, kde sú práva občanov? Toto je jeden z príkladov, vedel by som vám ich povedať oveľa viac," uzavrel kubánsky aktivista.
