Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Zahraničie

Aktivista z Kaledónie sa vyhlásil za väzňa svedomia

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Christophe Tein (56) je vodcom Koordinačnej bunky pre akcie v teréne (CCAT), ktorú Paríž obvinil z organizovania týždňov nepokojov v Novej Kaledónii.

2. júla (TASR) - Aktivista za nezávislosť francúzskeho tichomorského územia Nová Kaledónia, ktorý je momentálne vo vyšetrovacej väzbe v kontinentálnom Francúzsku, sa v pondelok vyhlásil za politického väzňa. Informovala o tom v utorok agentúra AFP.

Christophe Tein (56) je vodcom Koordinačnej bunky pre akcie v teréne (CCAT), ktorú Paríž obvinil z organizovania týždňov nepokojov v Novej Kaledónii. Členovia CCAT toto obvinenie odmietajú.

Tein je momentálne vo vyšetrovacej väzbe v meste Mulhouse na severovýchode Francúzska, kde ho aj navštívili dvaja poslanci francúzskeho Senátu. Podľa agentúry AFP, ktorej spravodajca bol svedkom tohto rozhovoru, sa o politickej situácii nesmeli rozprávať.

Tein bol jedným zo siedmich aktivistov hnutia za nezávislosť, ktorí boli 23. júla presunutí z Kaledónie do pevninského Francúzska vzdialeného od súostrovia takmer 17.000 kilometrov.

Okrem Mulhouse kanackých aktivistov zadržiavajú aj v detenčných zariadeniach v Dijone a v meste Riom neďaleko Clermont-Ferrandu. Ich prevoz vyvolal v Novej Kaledónii obnovenie pouličných nepokojov.

Úrady uvalili na Teina súdne vyšetrovanie okrem iného i pre podozrenie zo spoluúčasti na pokuse o vraždu a zločineckého sprisahania pri príprave zločinu.

CCAT v pondelok požadovala "okamžité prepustenie a návrat" zadržaných aktivistov, aby ich mohli súdiť v Novej Kaledónii a francúzske úrady súčasne obvinila z "koloniálnej taktiky".

Francúzska Liga za ľudské práva vo vyhlásení uviedla, že zadržiavanie aktivistov na kontinentálnom území je "vážnym porušením ich práva na súkromný a rodinný život".

Nepokoje v Novej Kaledónii vypukli v polovici mája po kontroverzných volebných reformách navrhnutých francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Tie mali rozšíriť volebné právo aj pre ľudí, ktorí sa na súostroví zdržiavajú najmenej desať rokov, čo niektorých príslušníkov domorodej komunity Kanakov pobúrilo, pretože sa obávajú oklieštenia svojich práv v prospech ľudí z kontinentu a zmarenia nádejí na vyhlásenie nezávislosti.

Násilnosti si vyžiadali deväť mŕtvych a viac ako 1500 ľudí bolo zatknutých.

Nová Kaledónia sa stala francúzskym územím v roku 1853 za cisára Napoleona III., Napoleonovho synovca a dediča. Od druhej svetovej vojny je Nová Kaledónia zámorským územím, pričom v roku 1957 bolo všetkým Kanakom udelené francúzske občianstvo.

Názory na to, či by mali ostrovy zostať súčasťou Francúzska, alebo byť autonómne či nezávislé, tamojšie obyvateľstvo rozdeľujú zhruba podľa etnických línií.