Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zhruba 40 aktivistov z hnutia Extinction Rebellion (Vzbura proti vyhynutiu) na protest dočasne zablokovalo ulicu pred fínskym parlamentom v metropole Helsinki.
Autor TASR
Berlín 15. augusta (TASR) - V Nemecku aj vo Fínsku protestovali v piatok klimatickí aktivisti proti uhoľnej elektrárni Datteln IV., ktorú nedávno uviedli do prevádzky v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko na západe Nemecka. Informovala o tom agentúra DPA.
Fínsko totiž vlastní väčšinu akcií spoločnosti Fortum, ktorej dcérska spoločnosť Uniper zmienenú elektráreň prevádzkuje.
Elektráreň Datteln IV. spustili do prevádzky koncom mája, a to napriek protestom aktivistov i plánom nemeckej vlády prestať do roku 2038 s používaním uhlia, pripomína DPA.
Zhruba 40 aktivistov z hnutia Extinction Rebellion (Vzbura proti vyhynutiu) v piatok na protest dočasne zablokovalo ulicu pred fínskym parlamentom v metropole Helsinki. Miestna polícia neskôr informovala, že premávka protestom narušená nebola.
Demonštranti sa zišli tiež pred centrálou fínskej spoločnosti Fortum v meste Espoo ležiacom západne od Helsínk. Fínska pobočka environmentálnej organizácie Greenpeace zverejnila fotografie z tohto protestu. Bol na nich aj demonštrant s pútačom s nápismi "Peniaze alebo život, Fortum?" a "Stop spaľovaniu fosílnych palív".
Nemecká organizácia BUND zameraná na ochranu životného prostredia už skôr doručila fínskej ambasáde v Berlíne iniciatívu s vyše 40.000 podpismi vyzývajúcu fínsku premiérku Sannu Marinovú, aby urýchlene podnikla kroky vedúce k odstaveniu elektrárne.
Aktivisti protestovali aj pred samotnou elektrárňou Datteln, pričom polícia uviedla, že sa v približne 20 kanoe plavili na kanáli Dortmund-Ems, informovala tamojšia polícia.
Vládu fínskej premiérky na prijatie "naliehavých krokov" a zatvorenie elektrárne vyzvali v otvorenom liste aj zástupcovia fínskej odnože hnutia Piatky pre budúcnosť.
Nemecká vláda plánuje ukončiť výrobu elektriny v uhoľných elektrárňach najneskôr do roku 2038. Krajina je však naďalej silno závislá od uhlia, ktoré pokrýva asi tretinu jej výroby energie.
Vláda vyčlenila v rámci plánov na postupné ukončenie používania uhlia desiatky miliárd eur ako finančnú kompenzáciu pre energetické spoločnosti i priľahlé uhoľné regióny.
Nemecko tento polrok predsedá Rade EÚ a prisľúbilo, že počas svojho mandátu zameria svoju pozornosť práve na klimatickú politiku, dodáva DPA.
Fínsko totiž vlastní väčšinu akcií spoločnosti Fortum, ktorej dcérska spoločnosť Uniper zmienenú elektráreň prevádzkuje.
Elektráreň Datteln IV. spustili do prevádzky koncom mája, a to napriek protestom aktivistov i plánom nemeckej vlády prestať do roku 2038 s používaním uhlia, pripomína DPA.
Zhruba 40 aktivistov z hnutia Extinction Rebellion (Vzbura proti vyhynutiu) v piatok na protest dočasne zablokovalo ulicu pred fínskym parlamentom v metropole Helsinki. Miestna polícia neskôr informovala, že premávka protestom narušená nebola.
Demonštranti sa zišli tiež pred centrálou fínskej spoločnosti Fortum v meste Espoo ležiacom západne od Helsínk. Fínska pobočka environmentálnej organizácie Greenpeace zverejnila fotografie z tohto protestu. Bol na nich aj demonštrant s pútačom s nápismi "Peniaze alebo život, Fortum?" a "Stop spaľovaniu fosílnych palív".
Nemecká organizácia BUND zameraná na ochranu životného prostredia už skôr doručila fínskej ambasáde v Berlíne iniciatívu s vyše 40.000 podpismi vyzývajúcu fínsku premiérku Sannu Marinovú, aby urýchlene podnikla kroky vedúce k odstaveniu elektrárne.
Aktivisti protestovali aj pred samotnou elektrárňou Datteln, pričom polícia uviedla, že sa v približne 20 kanoe plavili na kanáli Dortmund-Ems, informovala tamojšia polícia.
Vládu fínskej premiérky na prijatie "naliehavých krokov" a zatvorenie elektrárne vyzvali v otvorenom liste aj zástupcovia fínskej odnože hnutia Piatky pre budúcnosť.
Nemecká vláda plánuje ukončiť výrobu elektriny v uhoľných elektrárňach najneskôr do roku 2038. Krajina je však naďalej silno závislá od uhlia, ktoré pokrýva asi tretinu jej výroby energie.
Vláda vyčlenila v rámci plánov na postupné ukončenie používania uhlia desiatky miliárd eur ako finančnú kompenzáciu pre energetické spoločnosti i priľahlé uhoľné regióny.
Nemecko tento polrok predsedá Rade EÚ a prisľúbilo, že počas svojho mandátu zameria svoju pozornosť práve na klimatickú politiku, dodáva DPA.
