Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aktivistky, ktoré nemali zakryté hlavy a vlasy moslimskou šatkou, zverejnili video zo svojej akcie na internete a vzbudili tak širokú pozornosť verejnosti.
Autor TASR
Paríž 8. marca (TASR) - Aktivisti vo francúzskej metropole Paríž položili v pondelok kvety neďaleko budovy iránskej ambasády, aby tak vyjadrili podporu aktivistke za práva žien, ktorú odsúdili na trest väzenia po tom, čo ženám v teheránskom metre pred dvoma rokmi rozdávala kvety a nemala na sebe šatku zakrývajúcu hlavu a vlasy. Informovala o tom agentúra AP.
Pondelňajší protest na námestí neďaleko iránskeho veľvyslanectva v Paríži usporiadala ľudskoprávna organizácia Amnesty International pri príležitosti Medzinárodného dňa žien.
Jásaman Árjáníová so svojou matkou i s ďalšou bojovníčkou za práva žien, Možgán Kešávarzovou, v roku 2019 na Medzinárodný deň žien rozdávali kvety pasažierkam cestujúcim metrom v iránskej metropole a hovorili o tom, že očakávajú deň, keď si ženy budú môcť v tejto moslimskej krajine slobodne vybrať, čo si oblečú.
Aktivistky, ktoré nemali zakryté hlavy a vlasy moslimskou šatkou, zverejnili video zo svojej akcie na internete a vzbudili tak širokú pozornosť verejnosti.
Árjáníová a jej matka boli odsúdené na 16 rokov väzenia za "podnecovanie a podporovanie nepoctivosti a prostitúcie". Ich trest súd však neskôr zmiernil.
Desiatky iránskych žien zadržali v posledných rokoch za protesty proti povinnému noseniu hidžábu, islamskej šatky na zakrytie hlavy. Vo väzení zostáva okrem iných napríklad prominentná ľudskoprávna aktivistka a právnička Nasrín Sotúdeová (57). Vlani v marci ju odsúdili na sedem rokov väzenia za to, že verejne podporila protestné akcie proti povinnému noseniu hidžábov. V novembri ju iránske úrady dočasne prepustili po hospitalizácii súvisiacej s protestnou hladovkou, no neskôr ju opäť uväznili.
Hidžáb a čádor - dlhý, splývavý odev z čiernej alebo tmavej látky, ktorý odhaľuje ženinu tvár, ale zakrýva zvyšok tela až po členky - boli dlho súčasťou perzskej kultúry. Politickými symbolmi sa stali v roku 1936, keď prozápadný vodca krajiny Rezá Šáh Pahlaví v snahe modernizovať Irán tieto odevy pre ženy zakázal.
Po prepuknutí islamskej revolúcie, po ktorej sa koncom roku 1979 dostal v Iráne k moci ajatolláh Rúholláh Chomejní, boli nariadené povinné čádory pre úradníčky a neskôr sa spolu s hidžábom stali povinnými pre všetky ženy v krajine.
Pondelňajší protest na námestí neďaleko iránskeho veľvyslanectva v Paríži usporiadala ľudskoprávna organizácia Amnesty International pri príležitosti Medzinárodného dňa žien.
Jásaman Árjáníová so svojou matkou i s ďalšou bojovníčkou za práva žien, Možgán Kešávarzovou, v roku 2019 na Medzinárodný deň žien rozdávali kvety pasažierkam cestujúcim metrom v iránskej metropole a hovorili o tom, že očakávajú deň, keď si ženy budú môcť v tejto moslimskej krajine slobodne vybrať, čo si oblečú.
Aktivistky, ktoré nemali zakryté hlavy a vlasy moslimskou šatkou, zverejnili video zo svojej akcie na internete a vzbudili tak širokú pozornosť verejnosti.
Árjáníová a jej matka boli odsúdené na 16 rokov väzenia za "podnecovanie a podporovanie nepoctivosti a prostitúcie". Ich trest súd však neskôr zmiernil.
Desiatky iránskych žien zadržali v posledných rokoch za protesty proti povinnému noseniu hidžábu, islamskej šatky na zakrytie hlavy. Vo väzení zostáva okrem iných napríklad prominentná ľudskoprávna aktivistka a právnička Nasrín Sotúdeová (57). Vlani v marci ju odsúdili na sedem rokov väzenia za to, že verejne podporila protestné akcie proti povinnému noseniu hidžábov. V novembri ju iránske úrady dočasne prepustili po hospitalizácii súvisiacej s protestnou hladovkou, no neskôr ju opäť uväznili.
Hidžáb a čádor - dlhý, splývavý odev z čiernej alebo tmavej látky, ktorý odhaľuje ženinu tvár, ale zakrýva zvyšok tela až po členky - boli dlho súčasťou perzskej kultúry. Politickými symbolmi sa stali v roku 1936, keď prozápadný vodca krajiny Rezá Šáh Pahlaví v snahe modernizovať Irán tieto odevy pre ženy zakázal.
Po prepuknutí islamskej revolúcie, po ktorej sa koncom roku 1979 dostal v Iráne k moci ajatolláh Rúholláh Chomejní, boli nariadené povinné čádory pre úradníčky a neskôr sa spolu s hidžábom stali povinnými pre všetky ženy v krajine.
