Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Polícii sa podarilo udržať demonštrantov mimo budovy. Tí hádzali dymové granáty a pyrotechniku. Z miesta nehlásili žiadne zatknutia ani zranenia.
Autor TASR
Tirana 14. februára (TASR) - Albánski opoziční poslanci v pondelok pískaním narušili zasadnutie parlamentu a žiadali odstúpenie vlády pre údajnú korupciu. Stovky podporovateľov opozície sa usilovali do budovy parlamentu vniknúť. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Polícii sa podarilo udržať demonštrantov mimo budovy. Tí hádzali dymové granáty a pyrotechniku. Z miesta nehlásili žiadne zatknutia ani zranenia.
V sobotu sa pred vládnou budovou v albánskom hlavnom meste Tirana zhromaždili tisícky ľudí a žiadali odstúpenie premiéra Ediho Ramu pre údajnú korupciu a zlé hospodárenie, pripomína AP.
Tieto protesty organizuje stredne-pravicová Demokratická strana (PD), na čele ktorej je bývalý premiér a prezident Sali Berisha; a Socialistické hnutie za integráciu (LSI), ktoré vedie ďalší bývalý prezident Ilir Meta.
Berisha a ďalší poslanci v pondelok v parlamente okupovali rečnícke pódium a pískaním prekážali iným zákonodarcom, ktorí sa pokúšali prehovoriť. Predseda parlamentu zasadanie ukončil.
"Ľudia prehovoria," povedal Berisha po tom, ako opustil budovu parlamentu a sľúbil, že protesty pokračovať v ďalších dňoch počas týždňa.
Opozícia obviňuje ľavicovú Socialistickú stranu Albánska (PS) premiéra Ramu z korupcie a väzieb na organizovaný zločin. Takisto mu pripisuje zodpovednosť za odchod mladých ľudí z Albánska, ktorí sa usilujú nájsť si prácu v krajinách západnej Európy, píše AP.
Opozícia tiež tvrdí, že Rama podplácal Charlesa McGonigala, bývalého špeciálneho agenta divízie kontrarozviedky FBI. Ten bol v januári zadržaný za údajné podozrivé rokovania so zahraničnými aktérmi vrátane zatajenia 225.000 dolárov v hotovosti, ktoré dostal od bývalého zamestnanca albánskej tajnej služby. Podľa obžaloby agent tiež "naďalej udržiaval vzťah s albánskym premiérom".
Rama označil obvinenia voči jeho osobe za "ohováranie" a tvrdí, že vyšetrovanie bývalého agenta FBI "nemá nič spoločné" s ním ani s albánskou vládou.
Berisha bol v roku 1992 prvým albánskym slobodne zvoleným prezidentom po páde komunistického režimu. V úrade pôsobil do roku 1997. Pre podozrenia z korupcie má zakázaný vstup do Spojených štátov, všetky obvinenia však odmieta, pripomína AP. Ilir Meta bol prezidentom krajiny v rokoch 2017-2022.
Polícii sa podarilo udržať demonštrantov mimo budovy. Tí hádzali dymové granáty a pyrotechniku. Z miesta nehlásili žiadne zatknutia ani zranenia.
V sobotu sa pred vládnou budovou v albánskom hlavnom meste Tirana zhromaždili tisícky ľudí a žiadali odstúpenie premiéra Ediho Ramu pre údajnú korupciu a zlé hospodárenie, pripomína AP.
Tieto protesty organizuje stredne-pravicová Demokratická strana (PD), na čele ktorej je bývalý premiér a prezident Sali Berisha; a Socialistické hnutie za integráciu (LSI), ktoré vedie ďalší bývalý prezident Ilir Meta.
Berisha a ďalší poslanci v pondelok v parlamente okupovali rečnícke pódium a pískaním prekážali iným zákonodarcom, ktorí sa pokúšali prehovoriť. Predseda parlamentu zasadanie ukončil.
"Ľudia prehovoria," povedal Berisha po tom, ako opustil budovu parlamentu a sľúbil, že protesty pokračovať v ďalších dňoch počas týždňa.
Opozícia obviňuje ľavicovú Socialistickú stranu Albánska (PS) premiéra Ramu z korupcie a väzieb na organizovaný zločin. Takisto mu pripisuje zodpovednosť za odchod mladých ľudí z Albánska, ktorí sa usilujú nájsť si prácu v krajinách západnej Európy, píše AP.
Opozícia tiež tvrdí, že Rama podplácal Charlesa McGonigala, bývalého špeciálneho agenta divízie kontrarozviedky FBI. Ten bol v januári zadržaný za údajné podozrivé rokovania so zahraničnými aktérmi vrátane zatajenia 225.000 dolárov v hotovosti, ktoré dostal od bývalého zamestnanca albánskej tajnej služby. Podľa obžaloby agent tiež "naďalej udržiaval vzťah s albánskym premiérom".
Rama označil obvinenia voči jeho osobe za "ohováranie" a tvrdí, že vyšetrovanie bývalého agenta FBI "nemá nič spoločné" s ním ani s albánskou vládou.
Berisha bol v roku 1992 prvým albánskym slobodne zvoleným prezidentom po páde komunistického režimu. V úrade pôsobil do roku 1997. Pre podozrenia z korupcie má zakázaný vstup do Spojených štátov, všetky obvinenia však odmieta, pripomína AP. Ilir Meta bol prezidentom krajiny v rokoch 2017-2022.
