Občianstvo nového štátu, ktorý budem mať rozlohu približne desať hektárov, bude obmedzené na príslušníkov duchovenstva a osoby zaoberajúce sa štátnou správou.
Autor TASR
Tirana 23. septembra (TASR) - Albánsko plánuje v rámci svojich hraníc zriadiť suverénny "moslimský mikroštát", ktorý bude riadiť súfistická frakcia známa podporou "náboženskej harmónie a dialógu", oznámil tamojší premiér Edi Rama. TASR o tom informuje podľa pondelkovej správy agentúry AFP.
Malá enkláva podobná Vatikánu bude v Tirane slúžiť ako politický domov pre bektašijských moslimov, ktorá je po sunnitských moslimoch, pravoslávnych kresťanoch a katolíkoch, štvrtou najväčšou náboženskou skupinou.
Rád vznikol v 13. storočí v Osmanskej ríši a je považovaný za tolerantnú, mystickú vetvu islamu, ktorá je otvorená iným náboženstvám a filozofiám.
Niektorí z jej najvýznamnejších vodcov sa presídlili do Albánska po tom, ako ich začiatkom 20. storočia zakázal v Turecku zakladateľ moderného Turecka a jeho prvý prezident Mustafa Kemal Atatürk.
"Našou inšpiráciou je podporiť transformáciu svetového centra Bektašija v Tirane na suverénny štát, nové centrum umiernenosti, tolerancie a mierového spolužitia," povedal Rama v nedeľu v New Yorku.
Bektaši tvoria podľa sčítania obyvateľstva v roku 2023 desať percent moslimskej populácie v Albánsku.
"Zvrchovanosť rádu Bektašija je dôležitým krokom k posilneniu hodnôt inklúzie, náboženskej harmónie a dialógu v čoraz viac rozdelenom svete," uviedol rád vo svojom vyhlásení v reakcii na rozhodnutie o vytvorení mikroštátu.
Občianstvo nového štátu, ktorý budem mať rozlohu približne desať hektárov, bude obmedzené na príslušníkov duchovenstva a osoby zaoberajúce sa štátnou správou. Na čele jeho vlády bude líder bektašov a rada, ktorá bude dohliadať na jej náboženské a administratívne pôsobenie.
Malá enkláva podobná Vatikánu bude v Tirane slúžiť ako politický domov pre bektašijských moslimov, ktorá je po sunnitských moslimoch, pravoslávnych kresťanoch a katolíkoch, štvrtou najväčšou náboženskou skupinou.
Rád vznikol v 13. storočí v Osmanskej ríši a je považovaný za tolerantnú, mystickú vetvu islamu, ktorá je otvorená iným náboženstvám a filozofiám.
Niektorí z jej najvýznamnejších vodcov sa presídlili do Albánska po tom, ako ich začiatkom 20. storočia zakázal v Turecku zakladateľ moderného Turecka a jeho prvý prezident Mustafa Kemal Atatürk.
"Našou inšpiráciou je podporiť transformáciu svetového centra Bektašija v Tirane na suverénny štát, nové centrum umiernenosti, tolerancie a mierového spolužitia," povedal Rama v nedeľu v New Yorku.
Bektaši tvoria podľa sčítania obyvateľstva v roku 2023 desať percent moslimskej populácie v Albánsku.
"Zvrchovanosť rádu Bektašija je dôležitým krokom k posilneniu hodnôt inklúzie, náboženskej harmónie a dialógu v čoraz viac rozdelenom svete," uviedol rád vo svojom vyhlásení v reakcii na rozhodnutie o vytvorení mikroštátu.
Občianstvo nového štátu, ktorý budem mať rozlohu približne desať hektárov, bude obmedzené na príslušníkov duchovenstva a osoby zaoberajúce sa štátnou správou. Na čele jeho vlády bude líder bektašov a rada, ktorá bude dohliadať na jej náboženské a administratívne pôsobenie.