Rozhodnutie Británie nasledovalo rok po tom, čo Berishovi zakázali vstup na svoje územie aj Spojené štáty pre údajnú korupciu a zneužívanie moci.
Autor TASR
Londýn 17. júna (TASR) — Bývalý albánsky prezident a expremiér a súčasný opozičný líder Sali Berisha v pondelok neuspel so svojím odvolaním voči zákazu vstupu na územie Veľkej Británie za údajné prepojenie na organizovaný zločin a za korupciu vydanému v roku 2022. Informovala o tom agentúra Reuters.
Berisha, predseda najväčšej albánskej opozičnej Demokratickej strany, sa proti rozhodnutiu o zákaze vstupu odvolal v marci na Osobitnej imigračnej komisii (SIAC) v Londýne. Tvrdil, že vstup mu bol zakázaný na základe nepreukázaných nepravdivých tvrdení.
Komisia však v pondelok v písomnom rozhodnutí odvolanie 79-ročného Berishu zamietla.
Obvinenia voči svojej osobe označil Berisha v júli 2022 za ohováranie, za ktorým podľa neho stoja albánsky premiér Edi Rama a americký miliardár George Soros.
Rozhodnutie Británie nasledovalo rok po tom, čo Berishovi zakázali vstup na svoje územie aj Spojené štáty pre údajnú korupciu a zneužívanie moci.
Berisha bol v Albánsku obvinený, že v rokoch 2005 - 2009 využil svoj vplyv ako premiér na zvýhodnenie manžela svojej dcéry pri privatizácii štátnej pôdy, čo on a jeho dcéra popierajú. V decembri ho umiestnili do domáceho väzenia, prokuratúra však na neho nepodala trestné oznámenie.
V roku 1992 sa stal Berisha prvým demokraticky zvoleným prezidentom Albánska po páde komunizmu. V rokoch 2005 - 2013 bol predsedom vlády.
Berisha, predseda najväčšej albánskej opozičnej Demokratickej strany, sa proti rozhodnutiu o zákaze vstupu odvolal v marci na Osobitnej imigračnej komisii (SIAC) v Londýne. Tvrdil, že vstup mu bol zakázaný na základe nepreukázaných nepravdivých tvrdení.
Komisia však v pondelok v písomnom rozhodnutí odvolanie 79-ročného Berishu zamietla.
Obvinenia voči svojej osobe označil Berisha v júli 2022 za ohováranie, za ktorým podľa neho stoja albánsky premiér Edi Rama a americký miliardár George Soros.
Rozhodnutie Británie nasledovalo rok po tom, čo Berishovi zakázali vstup na svoje územie aj Spojené štáty pre údajnú korupciu a zneužívanie moci.
Berisha bol v Albánsku obvinený, že v rokoch 2005 - 2009 využil svoj vplyv ako premiér na zvýhodnenie manžela svojej dcéry pri privatizácii štátnej pôdy, čo on a jeho dcéra popierajú. V decembri ho umiestnili do domáceho väzenia, prokuratúra však na neho nepodala trestné oznámenie.
V roku 1992 sa stal Berisha prvým demokraticky zvoleným prezidentom Albánska po páde komunizmu. V rokoch 2005 - 2013 bol predsedom vlády.