Darvel/Bratislava 6. augusta (TASR) – K objavu penicilínu priviedla škótskeho lekára, mikrobiológa a bakteriológa Alexandra Fleminga nielen poctivá výskumná práca, ale tak trochu aj náhoda. Keďže zo svojho laboratória takmer nič nevyhadzoval, všimol si v roku 1928, keď pracoval s baktériami stafylokoka, na jednej z neumytých laboratórnych misiek pleseň, ktorá zjavne bránila množeniu baktérie. Išlo o spóry plesne Penicillium notatum, z ktorej izoloval látku zabraňujúcu množeniu baktérií a nazval ju penicilín. Za svoj objav dostal v roku 1945 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.

Od narodenia Alexandra Fleminga, ktorého objav pripravil cestu pre vysoko účinnú prax liečenia infekčných chorôb antibiotikami, uplynie v piatok 6. augusta 140 rokov.

Alexander Fleming sa narodil 6. augusta 1881 na farme Lochfield neďaleko mestečka Darvel v škótskom grófstve Ayrshire v Spojenom kráľovstve. Vyrastal v skromných pomeroch a bol jedno zo štyroch detí, ktoré sa narodili počas druhého manželstva jeho otca. Ten mal štyri deti aj z prvého manželského zväzku.

Základné vzdelanie nadobudol v Darvele, odkiaľ prešiel na akadémiu v Kilmarnocku. Dosahoval výborné študijné výsledky, a tak rodina rozhodla, že Aleca, ako volali budúceho objaviteľa penicilínu, pošlú študovať do Londýna. Tam úspešne vyštudoval polytechnickú školu a zamestnal sa ako úradník.

K medicíne sa Fleming dostal vďaka dedičstvu po strýkovi. Zdedené peniaze totiž použil na štúdium lekárstva, ktoré absolvoval na Kráľovskej univerzite v Londýne. Po skončení štúdia v roku 1906, sa nezačal venovať lekárskej praxi, ale išiel pracovať do laboratória Almrotha Wrighta.

Počas prvej svetovej vojny pôsobil Fleming spoločne s Wrightom vo francúzskom Boulognesur-Mer, kde sa stretol s javom, že hlboké rany vojakov sa niekedy vyliečili aj keď neboli dezinfikované. Usúdil, že ľudské telo produkuje látku, ktorá pomáha telu v boji proti baktériám.

V roku 1915 sa oženil so Sarah Marion McElroyovou, s ktorou sa usadil v Londýne a v marci 1924 sa im narodil syn Robert. Ešte pred jeho narodením, v roku 1921, Fleming identifikoval a izoloval z telesných tekutín enzým lyzozým, ktorý vykazoval antibakteriálne účinky. Svojim prvým významným objavom tak dokázal, že vďaka lyzozýmu sa ľudské telo bráni voči mnohým mikróbom.

V roku 1928 začal pracovať s baktériami stafylokoka, ktoré pestoval v laboratórnych miskách. Keďže nerád niečo z laboratória vyhadzoval, tak po návrate z dovolenky si na neumytých miskách s kultiváciami všimol plesne. Jedna miska bola zaujímavá tým, že v okolí plesne sa baktérie stafylokoka nenachádzali. Jav ho inšpiroval k pokusom s izolovaním protibakteriálnej látky, ktorú vylučovala pleseň Penicillium notatum. Látku nazval penicilín a po dôkladnom overení jej účinnosti uverejnil vo februári 1929 článok v British Journal of Experimental Pathology. V článku a neskorších správach prezentoval objavenie penicilínu ako liečivého prostriedku proti množstvu infekčných ochorení.

Na ďalšie pokusy bola potrebná väčšia zásoba čistého penicilínu. Jeho výrobu sprevádzali problémy a tak sa zdalo, že objav zapadne prachom. Až v roku 1938 sa penicilínu začali venovať vedci Ernst Boris Chain a Howard Walter Florey. Tí o tri roky neskôr odcestovali do Spojených štátov amerických (USA), kde získali podporu na zabezpečenie výroby penicilínu vo veľkom množstve. Nový liek začali klinicky testovať na ľuďoch a v roku 1944 sa pristúpilo k jeho technickej výrobe. Penicilín sa stal prevratom v liečbe mnohých bakteriálnych ochorení a pomohol zachrániť aj tisícky ľudských životov na bojiskách druhej svetovej vojny.

Ocenením pre všetkých troch vedcov - Fleminga, Chaina a Floreya - bola Nobelova cena za fyziológiu a medicínu, ktorú dostali v roku 1945. Rok predtým povýšili Fleminga do šľachtického stavu.

V roku 1948 odišiel Fleming do dôchodku. O rok neskôr zomrela jeho prvá manželka. Druhýkrát sa oženil v roku 1953 s Amaliou Vurekovou.

Sir Alexander Fleming zomrel 11. marca 1955 v Londýne vo veku 74 rokov. Pochovaný je v katedrále sv. Pavla v Londýne.