Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Väzba je trestom za fotografiu s nacistickou symbolikou, ktorú Aľochinová zverejnila na sociálnej sieti Instagram ešte v roku 2015.
Autor TASR
Moskva 8. februára (TASR) - Moskovský okresný súd v utorok uvalil 15-dňovú väzbu na Mariju Aľochinovú, ktorá je známa ako členka ruského punkového zoskupenia Pussy Riot. Väzba, uvalená v správnom konaní, je trestom za fotografiu s nacistickou symbolikou, ktorú Aľochinová zverejnila na sociálnej sieti Instagram ešte v roku 2015. Informoval o tom spravodajský web Mediazona.
Aľochinovú zadržali v pondelok v Moskve po povinnom stretnutí s inšpektorom federálnej väzenskej služby (FSIN). Pre web Znak.com neskôr uviedla, že bola obvinená z propagácie nacistických symbolov v spomínanom príspevku na Instagrame. Obsahoval fotografiu dievčat v dlhých odevoch - hidžáboch, ktorú dopĺňal nápis v jednom z indických jazykov a svastika.
Vlani v decembri súd na základe toho istého zákona odsúdil Aľochinovú a moskovskú mestskú poslankyňu Ľusiu Štejnovú na 15, resp. 14 dní väzby v správnom konaní. Aľochinová vtedy uviedla, že bola obvinená za to, že v roku 2015 zverejnila na Instagrame fotografie zachytávajúce bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka doplnené symbolmi, ktoré boli podľa vyšetrovateľov podobné hákovému krížu.
Dôvodom zatknutia Štejnovej bola jej fotografia zverejnená v roku 2018, na ktorej je nasnímaná so šiltovkou s nápisom "Ľusia Štejn, poslankyňa fašistka". Štejnová vtedy uviedla, že je to "niečí fan art a photoshop".
Marija Aľochinová dostala vlani v septembri ročný trest obmedzenia slobody za údajné podnecovanie k nedodržiavaniu protiepidemických opatrení počas nepovoleného protestu v Moskve z 23. januára 2021. Súd Aľochinovej zakázal opúšťať jej moskovské bydlisko v čase od 22.00 h do 06.00 h. Takisto nesmie cestovať mimo Moskvy ani sa zúčastňovať na hromadných akciách. Okrem toho dostala príkaz hlásiť sa dvakrát mesačne na inšpektoráte FSIN.
Ľusia Štejnová, ktoré bola tiež odsúdená v rovnakej kauze ako Aľochinová, upozornila, že im obom hrozí zmena trestu na nepodmienečný, ak trikrát porušia podmienky stanovené súdom.
V januári Štejnová oznámila, že FSIN sa chystá požiadať súd, aby jej a Aľochinovej zakázal navštevovať bary ako "prevenciu porušovania pravidiel", pretože 22. januára prišli domov o sedem minút neskôr, ako mali určené.
Aľochinovú zadržali v pondelok v Moskve po povinnom stretnutí s inšpektorom federálnej väzenskej služby (FSIN). Pre web Znak.com neskôr uviedla, že bola obvinená z propagácie nacistických symbolov v spomínanom príspevku na Instagrame. Obsahoval fotografiu dievčat v dlhých odevoch - hidžáboch, ktorú dopĺňal nápis v jednom z indických jazykov a svastika.
Vlani v decembri súd na základe toho istého zákona odsúdil Aľochinovú a moskovskú mestskú poslankyňu Ľusiu Štejnovú na 15, resp. 14 dní väzby v správnom konaní. Aľochinová vtedy uviedla, že bola obvinená za to, že v roku 2015 zverejnila na Instagrame fotografie zachytávajúce bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka doplnené symbolmi, ktoré boli podľa vyšetrovateľov podobné hákovému krížu.
Dôvodom zatknutia Štejnovej bola jej fotografia zverejnená v roku 2018, na ktorej je nasnímaná so šiltovkou s nápisom "Ľusia Štejn, poslankyňa fašistka". Štejnová vtedy uviedla, že je to "niečí fan art a photoshop".
Marija Aľochinová dostala vlani v septembri ročný trest obmedzenia slobody za údajné podnecovanie k nedodržiavaniu protiepidemických opatrení počas nepovoleného protestu v Moskve z 23. januára 2021. Súd Aľochinovej zakázal opúšťať jej moskovské bydlisko v čase od 22.00 h do 06.00 h. Takisto nesmie cestovať mimo Moskvy ani sa zúčastňovať na hromadných akciách. Okrem toho dostala príkaz hlásiť sa dvakrát mesačne na inšpektoráte FSIN.
Ľusia Štejnová, ktoré bola tiež odsúdená v rovnakej kauze ako Aľochinová, upozornila, že im obom hrozí zmena trestu na nepodmienečný, ak trikrát porušia podmienky stanovené súdom.
V januári Štejnová oznámila, že FSIN sa chystá požiadať súd, aby jej a Aľochinovej zakázal navštevovať bary ako "prevenciu porušovania pravidiel", pretože 22. januára prišli domov o sedem minút neskôr, ako mali určené.
