Alžír 1. júla (TASR) - Alžírsky prezident Abdal Madžíd Tabbún poveril zostavením novej vlády doterajšieho ministra financií Ajmana bin Abdarrahmána. S odvolaním sa vyhlásenie prezidentskej kancelárie o tom informovala agentúra AFP.

„Ajman bin Abdarrahmán bol vybraný za premiéra a poverený úlohou viesť konzultácie s politickými stranami a občianskou spoločnosťou s cieľom zostaviť čo najskôr vládu," uviedla kancelária.

Abdarrahmán nahradí v úrade predsedu vlády Abdala Azíza Džaráda, ktorý bol premiérom od konca roka 2019.

Džarádovej vláde sa nepodarilo urovnať hospodársku krízu v krajine, pričom prezident Tabbún vypísal v marci predčasné parlamentné voľby na 12. júna, čím vyhovel jednej z požiadaviek účastníkov neutíchajúcich protivládnych protestov.

Alžírsko je silne závislé na príjmoch z ropy, ktoré sa však v uplynulých rokoch značne znížili z dôvodu celosvetového hospodárskeho poklesu. Nezamestnanosť tak v tejto krajine, považovanej za štvrtú najsilnejšiu africkú ekonomiku, stúpla podľa údajov Svetovej banky na vyše 12 percent.

Víťazom predčasných júnových parlamentných volieb sa stal vládnuci Front národného oslobodenia (FLN) so ziskom 105 poslaneckých kresiel. Na druhom mieste skončili nezávislí kandidáti, ktorým pripadne 78 kresiel a tradičný spojenec FLN, Národné demokratické zhromaždenie (RND), získalo 57 mandátov.

Najväčšia islamistická formácia v krajine, konzervatívne Hnutie spoločnosti za mier (MSP), ktorá vo voľbách skončila v na treťom mieste so ziskom 65 poslaneckých kresiel, v stredu uviedla, že nebude súčasťou nového vládneho kabinetu. Rozhodla sa tak pre údajne neprijateľné podmienky, ktoré jej boli predstavené na konzultáciách s prezidentom Tabbún.

Vedenie MSP uviedlo, že to „čo bolo navrhnuté, by mu neumožňovalo ovplyvňovať politický ani ekonomický vývoj" v krajine. Údajne malo preložiť zoznam 27 mien, z ktorej by výkonná moc vybrala štyroch či piatich ministrov. „Nie je na nás, aby sme si vybrali našich ministrov a to je neprijateľné, " uviedol predstaviteľ strany. MSP predtým naznačovalo, že by mohlo byť v novej vláde.

Predčasné voľby poznačila extrémne nízka účasť voličov, len okolo 23 percent, čo je považované za dôkaz silného nezáujmu Alžírčanov a ich nedôvery v politiku. Volebná účasť bola podľa alžírskeho Národného nezávislého volebného úradu (ANIE) najnižšia v dejinách alžírskych volieb. ANIE súčasne informoval, že voliči do urien hodili aj viac ako milión neplatných hlasov.

Protestné hnutie Hirak vyzvalo svojich stúpencov, aby sa na voľbách nezúčastnili, pričom samotné hlasovanie bojkotovalo - rovnako ako v novembri ústavné referendum, ktoré dalo prezidentovi a armáde ďalšie právomoci.

V roku 2019 sa hnutiu Hirak podarilo zorganizovať demonštrácie so státisícmi účastníkov, ktoré viedli k odchodu dlhoročného prezidenta Abdala Azíza Butefliku. Od mája začali alžírske úrady proti hnutiu Hirak zakročovať čoraz intenzívnejšie a pred voľbami zatkli sedem jeho popredných predstaviteľov a ďalšie stovky aktivistov.