Oblasť Amazónie, rozkladajúca sa v deviatich krajinách, má veľký význam pre globálnu klímu vďaka svojej schopnosti absorbovať z atmosféry oxid uhličitý, ktorý otepľuje planétu.
Autor TASR
Rio de Janeiro 24. septembra (TASR) — Rozloha amazonského dažďového pralesa sa za posledné štyri desaťročia zmenšila o plochu veľkú ako Nemecko a Francúzsko dohromady. V Brazílii, Bolívii, Peru, Ekvádore, Kolumbii, Venezuele, Guyane, Suriname a Francúzskej Guyane bolo za tento čas vyrúbaných 88 miliónov hektárov dažďového pralesa. V pondelok to oznámilo združenie vedcov a mimovládnych organizácií RAISG (Red Amazónica de Información Socioambiental Georreferenciada), informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Oblasť Amazónie, rozkladajúca sa v deviatich krajinách, má veľký význam pre globálnu klímu vďaka svojej schopnosti absorbovať z atmosféry oxid uhličitý, ktorý otepľuje planétu. Podľa výskumníkov došlo v posledných rokoch k jej "zrýchlenej transformácii" a znepokojujúcemu nárastu využívania pôdy, ktorú predtým pokrývali lesy, na ťažbu, poľnohospodárstvo alebo chov dobytka.
"Početné ekosystémy zmizli, aby uvoľnili miesto rozsiahlym pastvinám, sójovým plantážam alebo iným monokultúram, alebo sa zmenili na krátery pre ťažbu zlata," uvádza sa v štúdii RAISG.
"V dôsledku straty lesov sa uvoľňuje do atmosféry viac uhlíka, čím sa narúša celý ekosystém, ktorý reguluje klímu a kolobeh vody, čo má jednoznačný vplyv na teploty," povedala pre AFP peruánska vedkyňa Sandra Ríosová Cáceresová, ktorá sa na štúdii podieľala. Tvrdí, že ubúdanie vegetácie v Amazónii priamo súvisí s veľkým suchom a lesnými požiarmi, ktoré postihli viaceré juhoamerické krajiny.
Vedci z iniciatívy World Weather Attribution Network v nedeľu v otvorenom liste adresovanom vládam siedmich latinskoamerických štátov uviedli, že klimatická zmena zvyšuje riziko a závažnosť požiarov v mokradiach Amazónie a Pantanalu, vďaka čomu sa do atmosféry uvoľňuje "obrovské množstvo" oxidu uhličitého.
Súčasné sucho spôsobilo, že hladiny niektorých riek v Amazónii klesli na najnižšiu úroveň za posledné desaťročia, čo ohrozuje asi 47 miliónov ľudí, ktorí žijú pozdĺž ich brehov. Sucho podnietilo a spôsobilo nekontrolovateľné požiare v Brazílii, Ekvádore, Kolumbii a Peru, ktoré boli často úmyselne založené na získanie novej poľnohospodárskej pôdy.
Ekvádor, ktorý je závislý od vodných elektrární, postihol v dôsledku najhoršieho sucha za posledných šesť desaťročí vážny nedostatok elektriny. Vláda preto pristúpila k regulovaniu dodávok v 20 z 24 provincií.
V Brazílii zahalili husté kúdoly dymu z požiarov veľké mestá, ako sú Brazília, Rio de Janeiro a Sao Paulo. Dym sa niekedy dostane aj do Argentíny a Uruguaja.
Oblasť Amazónie, rozkladajúca sa v deviatich krajinách, má veľký význam pre globálnu klímu vďaka svojej schopnosti absorbovať z atmosféry oxid uhličitý, ktorý otepľuje planétu. Podľa výskumníkov došlo v posledných rokoch k jej "zrýchlenej transformácii" a znepokojujúcemu nárastu využívania pôdy, ktorú predtým pokrývali lesy, na ťažbu, poľnohospodárstvo alebo chov dobytka.
"Početné ekosystémy zmizli, aby uvoľnili miesto rozsiahlym pastvinám, sójovým plantážam alebo iným monokultúram, alebo sa zmenili na krátery pre ťažbu zlata," uvádza sa v štúdii RAISG.
"V dôsledku straty lesov sa uvoľňuje do atmosféry viac uhlíka, čím sa narúša celý ekosystém, ktorý reguluje klímu a kolobeh vody, čo má jednoznačný vplyv na teploty," povedala pre AFP peruánska vedkyňa Sandra Ríosová Cáceresová, ktorá sa na štúdii podieľala. Tvrdí, že ubúdanie vegetácie v Amazónii priamo súvisí s veľkým suchom a lesnými požiarmi, ktoré postihli viaceré juhoamerické krajiny.
Vedci z iniciatívy World Weather Attribution Network v nedeľu v otvorenom liste adresovanom vládam siedmich latinskoamerických štátov uviedli, že klimatická zmena zvyšuje riziko a závažnosť požiarov v mokradiach Amazónie a Pantanalu, vďaka čomu sa do atmosféry uvoľňuje "obrovské množstvo" oxidu uhličitého.
Súčasné sucho spôsobilo, že hladiny niektorých riek v Amazónii klesli na najnižšiu úroveň za posledné desaťročia, čo ohrozuje asi 47 miliónov ľudí, ktorí žijú pozdĺž ich brehov. Sucho podnietilo a spôsobilo nekontrolovateľné požiare v Brazílii, Ekvádore, Kolumbii a Peru, ktoré boli často úmyselne založené na získanie novej poľnohospodárskej pôdy.
Ekvádor, ktorý je závislý od vodných elektrární, postihol v dôsledku najhoršieho sucha za posledných šesť desaťročí vážny nedostatok elektriny. Vláda preto pristúpila k regulovaniu dodávok v 20 z 24 provincií.
V Brazílii zahalili husté kúdoly dymu z požiarov veľké mestá, ako sú Brazília, Rio de Janeiro a Sao Paulo. Dym sa niekedy dostane aj do Argentíny a Uruguaja.