Američania oslávili štátny sviatok USA - výročie prijatia Deklarácie nezávislosti USA dňa 4. júla 1776 na druhom kontinentálnom kongrese vo Philadelphii. Deklarácia nezávislosti USA proklamovala nezávislosť trinástich amerických kolónií od Veľkej Británie, právo ľudí na život, slobodu a rovnosť. Deň nezávislosti sa každoročne veľkolepo oslavuje.Foto: TASR/AP
Využívajú ho na posledné výlety a dovolenky, alebo aspoň na typické grilovanie s rodinou a priateľmi.
Washington 4. septembra (TASR) – Američania si užívajú predlžený víkend, v pondelok totiž oslavujú Sviatok práce. Využívajú ho na posledné výlety a dovolenky, alebo aspoň na typické grilovanie s rodinou a priateľmi. Takzvaný víkend Sviatku práce je považovaný za bodku za letným dovolenkovým obdobím.
Sviatok práce oslavujú Američania vždy v prvý septembrový pondelok. Sviatok je podľa ministerstva práce venovaný sociálnym a ekonomickým úspechom, ktoré dosiahli americkí pracujúci. "Je každoročnou celonárodnou poctou pracujúcim ľuďom, ktorí prispeli k sile, prosperite a blahobytu našej krajiny," píše sa na webovom portáli ministerstva práce.
Hoci Sviatok práce v Európe má korene v USA a v boji tamojších pracujúcich za osemhodinový pracovný čas, v Spojených štátoch je tento sviatok o inom. Prvý máj ako pripomienka masových demonštrácií v Chicagu, ktoré sa začali 1. mája 1886 a skončili sa násilným zásahom polície, sa v USA nikdy neujal. Naopak, tamojší Sviatok práce bol oslavovaný skôr, ako sa tieto udalosti stali.
Američania oslávili štátny sviatok USA - výročie prijatia Deklarácie nezávislosti USA dňa 4. júla 1776 na druhom kontinentálnom kongrese vo Philadelphii. Deklarácia nezávislosti USA proklamovala nezávislosť trinástich amerických kolónií od Veľkej Británie, právo ľudí na život, slobodu a rovnosť. Deň nezávislosti sa každoročne veľkolepo oslavuje.Foto: TASR/AP
Sviatok práce vznikol najprv na miestnej úrovni. Prvýkrát ho oslavovali 5. septembra 1882 v New Yorku na podnet odborovej miestnej organizácie. V meste sa konal obrovský piknik a sprievod, v ktorom sa prezentovali jednotlivé odborárske združenia. Ráno však najprv panovali obavy z toho, že nový sviatok sa skončí fiaskom. "Mnohí robotníci nechceli mať voľno a prísť o celodennú mzdu. Keď sa začal sprievod, bolo v ňom len niekoľko robotníkov. Ostatní sa iba prizerali a plánovali ísť do práce. Potom sa však do sprievodu pridali robotníci združení v únii šperkárov, neskôr murári a postupne našli odvahu všetci. Napokon bolo v sprievode 10.000-20.000 ľudí," pripomína minulosť ministerstvo práce.
Park, v ktorom sa oslavy konali, bol vyzdobený vlajkami mnohých krajín, odkiaľ prisťahovalci pochádzali. Všetci sa zabávali, pili pivo, počúvali prejavy predákov odborových združení a tancovali. Sviatok vyvrcholil ohňostrojom. Potešení úspechom odboroví predáci vyzvali svojich kolegov v iných mestách, aby tiež oslavovali sviatok pracujúcich. Nápad sa uchytil a v roku 1885 sviatok oslavovali mnohé priemyselné centrá krajiny.
Neskôr sviatok pracujúcich uznali niektoré štáty. Celonárodným sviatkom sa stal v roku 1894. Návrh priebehu osláv sviatku hovoril, že najprv by sa mal konať sprievod ukazujúci verejnosti "silu a jednotného ducha obchodných a odborárskych organizácií". Potom by mala nasledovať časť venovaná oddychu a zábave pre robotníkov a ich rodiny.
