Na archívnej snímke Bridget Brinková.Foto: TASR/AP
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil v stredu v Rusku čiastočnú mobilizáciu pred tým, ako sa v štyroch ukrajinských regiónoch uskutočnia referendá o pripojení k Rusku.
Kyjev 21. septembra (TASR) - Čiastočná mobilizácia v Rusku, nariadená ruským prezidentom Vladimirom Putinom, je znakom slabosti Moskvy. V stredu to v príspevku na sociálnej sieti Twitter uviedla americká veľvyslankyňa na Ukrajine Bridget Brinková. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Falošné referendá a mobilizácia sú znakmi slabosti a zlyhania Ruska. Spojené štáty nikdy neuznajú nárok Ruska na údajne anektované ukrajinské územie a budeme naďalej stáť pri Ukrajine – a to tak dlho, ako to bude potrebné," napísala Brinková.
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil v stredu v Rusku čiastočnú mobilizáciu pred tým, ako sa v štyroch ukrajinských regiónoch uskutočnia referendá o pripojení k Rusku. Ruský minister obrany Sergej Šojgu následne oznámil, že v Rusku bude mobilizovaných 300.000 záložníkov ruských ozbrojených síl.
Predstavitelia samozvaných republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej –, ako aj Ruskom dosadení zástupcovia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny v utorok oznámili, že v termíne od 23. do 27. septembra usporiadajú referendá o pripojení sa k Rusku.
Sham referenda and mobilization are signs of weakness, of Russian failure. The United States will never recognize Russia's claim to purportedly annexed Ukrainian territory, and we will continue to stand with Ukraine for as long as it takes.
Šéf NATO odsúdil Putinovu "nebezpečnú jadrovú rétoriku"
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z "nebezpečnej" rétoriky po tom, čo šéf Kremľa pohrozil, že Moskva by mohla v súvislosti s vojnou na Ukrajine nasadiť jadrové zbrane. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Je to nebezpečná a nerozvážna jadrová rétorika," povedal Stoltenberg na podujatí na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, ktoré organizovala agentúra Reuters. Stoltenberg poznamenal, že Putin sa takto vyhrážal už viackrát. "Veľmi dobre vie, že jadrová vojna by sa nikdy nemala viesť a nie je možné v nej zvíťaziť, a mala by pre Rusko bezprecedentné následky," uviedol šéf NATO.
Stoltenberg povedal, že NATO zatiaľ nezaznamenalo žiadne zmeny v ruskom jadrovom postoji, "ale veľmi pozorne to sledujeme a sme v strehu". Uistil tiež, že Severoatlantická aliancia zabezpečí, aby "v Moskve nedošlo k nepochopeniu čo sa týka toho, ako zareagujeme". To bude závisieť od konkrétne situácie a typu zbraní, ktoré by Rusko použilo, priblížil.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.Foto: TASR/AP
"(Stredajší) prejav prezidenta Putina demonštruje, že vojna neprebieha podľa plánu," uviedol šéf NATO s tým, že Putin sa "veľmi prepočítal". Vyhlásená čiastočná mobilizácia podľa neho povedie k "eskalácii konfliktu a to bude znamenať viac utrpenia, viac obetí na životoch". "Putin môže ukončiť túto vojnu stiahnutím svojich vojakov, zastavením invázie inej krajiny," dodal.
Stoltenberg prisľúbil, že spojenci NATO budú Ukrajine naďalej poskytovať "bezprecedentnú podporu".
USA: Putinove hrozby o použití jadrových zbraní berieme vážne
Spojené štáty berú vážne nepriame vyhrážky ruského prezidenta Vladimira Putina o možnom použití jadrových zbraní a považujú ich za nezodpovedné. Vyplynulo to zo stredajšieho vyjadrenia hovorcu Národnej bezpečnostnej rady Bieleho domu Johna Kirbyho, informuje TASR.
"Je nezodpovedné, ak sa jadrová veľmoc takto vyjadruje. Nie je to však netypické vzhľadom na to, ako sa (Putin) vyjadroval počas uplynulých siedmich mesiacov. Berieme to vážne," povedal Kirby v americkej televízii ABC v reakcii na Putinovo ranné vyhlásenie, že na ochranu ruského územia je odhodlaný použiť "všetky dostupné prostriedky".
"Monitorujeme ich strategický postoj najlepšie, ako vieme. Takže ak bude treba, môžeme aj my zmeniť ten náš. Zatiaľ však nevidíme náznaky, že by to bolo v týchto chvíľach potrebné," cituje Kirbyho agentúra AFP.
Scholz: Dôvodom na mobilizáciu v Rusku sú zlyhania Moskvy vo vojne na Ukrajine
Za rozhodnutím ruského prezidenta Vladimira Putina mobilizovať státisíce záložníkov vidí nemecký kancelár Olaf Scholz vojenské zlyhania Ruska vo vojne proti Ukrajine. V stredu to uviedol hovorca nemeckej vlády, ktorý Scholza citoval. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
"To všetko možno vysvetliť len skutočnosťou, že útok Ruska na Ukrajinu nie je úspešný," povedal hovorca. Dodal, že ruská armáda bola nútená preskupiť svoje rady po tom, ako sa stiahla z Kyjeva i po neúspešnom ťažení na východe Ukrajiny.
"Je to viditeľný znak toho, že Ukrajina veľmi efektívne bráni svoju vlastnú integritu a suverenitu, v neposlednom rade vďaka veľkej podpore mnohých krajín, najmä Nemecka," uviedol hovorca.
Scholz označil kroky Moskvy za "prejav zúfalstva". Počas zasadnutia Valného zhromaždenia OS v New Yorku tiež trval na tom, že "Putin túto zločinnú vojnu (na Ukrajine) nemôže vyhrať", pričom dodal, že nedávne nariadenia šéfa Kremľa celú situáciu len zhoršili.
Podľa nemeckého kancelára Putin "už od začiatku veľmi podcenil odhodlanie Ukrajiny brániť sa", rovnako ako jednotu a rozhodnosť jej spojencov. Uviedol tiež, že "fingované referendá v štyroch Ruskom okupovaných oblastiach na Ukrajine nebudú nikdy akceptované" a že na zámer Ruska ovládnuť územie svojho susedného štátu s použitím násilia "neexistuje žiadne ospravedlnenie".
"Vo svete, v ktorom žijeme, musí vyhrať právo nad silou a sila nesmie byť nikdy mocnejšia, než právo," upozornil Scholz.
Čína v reakcii na Putinove vyhlásenia vyzvala Rusko a Západ na dialóg
Čína vyzvala Rusko a západné krajiny na vzájomný dialóg a hľadanie spôsobu, ako vyriešiť bezpečnostné obavy všetkých strán po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin obvinil Západ z "jadrového vydierania". Vyplýva to zo stredajšieho vyhlásenia hovorcu čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pina, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Postoj Číny k situácii na Ukrajine je stály a jasný, povedal hovorca čínskeho rezortu diplomacie na pravidelnej tlačovej konferencii.
Putin v stredu ráno v televíznom prejave k národu obvinil Západ zo snahy o "zničenie" Ruska. Ruský prezident zdôraznil, že Moskva odpovie "všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícii" v prípade, ak bude ohrozená územná celistvosť Ruska.
Šéf Kremľa obvinil Západ aj z "jadrového vydierania" a zmienil sa o "vyhláseniach niektorých vysokopostavených predstaviteľov popredných štátov NATO o možnosti použitia jadrových zbraní hromadného ničenia proti Rusku".
Fiala: Mobilizácia je ďalším dôkazom toho, že jediným agresorom je Rusko
Čiastočná mobilizácia, ktorú vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, je snahou o ďalšiu eskaláciu Ruskom rozpútanej vojny na Ukrajine. Uviedol to v stredu na sociálnej sieti Twitter v reakcii na prejav ruského prezidenta predseda českej vlády Petr Fiala.
Podľa Fialu je Putinovo vyhlásenie dôkazom toho, že jediným agresorom je práve Rusko. "Pomoc Ukrajine je potrebná a musíme v nej v našom vlastnom záujme pokračovať," dodal český premiér.
Častečná mobilizace, kterou vyhlásil V. Putin, je snahou o další eskalaci Ruskem rozpoutané války na Ukrajině a dalším důkazem toho, že jediným agresorem je právě Rusko.Pomoc Ukrajině je potřeba a musíme v ní v našem vlastním zájmu pokračovat.
Putinovo vyhlásenie čiastočnej mobilizácie i "pseudoreferenda" na okupovaných územiach Ukrajiny vedie k ďalšiemu umieraniu Ukrajincov aj Rusov, reagovalo české ministerstvo zahraničných vecí. "Tvrdenie, že Rusko je ohrozené, je odporným klamstvom. Svet vidí, že Rusko napadlo susednú demokraciu, ktorá len bráni svoju slobodu," napísal rezort Jana Lipavského.
Podľa českej ministerky obrany Jany Černochovej je Putinov prejav najmä snahou udržať si svoju pozíciu v očiach Rusov. "Medzinárodné spoločenstvo dávno vie, že Putin na Ukrajinu už teraz posiela kohokoľvek, kto je práve po ruke, vrátane väzňov a ľudí, ktorí nemajú s armádou nič spoločné." napísala na Twitteri ministerka. Mobilizácia tomu podľa jej slov nepomôže, pretože nič nenasvedčuje tomu, že ešte je koho mobilizovať.
Ruský prezident si je podľa Černochovej vedomý, že Západ je podstatne silnejší než Rusko. "Vyhrážanie sa jadrovými zbraňami tu nie je prvýkrát," napísala Černochová na margo Putinovho vyhlásenia, že Moskva odpovie "všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícii", ak bude územná celistvosť Ruska ohrozená.
"Rusku musíme dať jasnú správu, že sa nenecháme vydierať a že nesmie beztrestne porušovať medzinárodné právo, napádať cudzie krajiny a vraždiť ako terorista ženy a deti," dodala Černochová.
1/ Putinův projev je hlavně snahou udržet svou pozici v očích Rusů. I proto opět zvedl ten nesmyslný příběh o agresi Západu, ačkoli jediným agresorem je tady právě Rusko. Mezinárodní společenství dávno ví, že Putin na Ukrajinu už teď posílá kohokoli, kdo je zrovna po ruce.
Nemecký vicekancelár Robert Habeck v stredu ostro skritizoval rozhodnutie Ruska mobilizovať státisíce záložníkov. Informovala o tom tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie ministerstva hospodárstva, ktoré Habeck tiež riadi.
Habeck označil krok Moskvy za "ďalšie zlé a nesprávne" rozhodnutie, ktoré konflikt na Ukrajine iba zhoršuje. Dodal, že nemecká vláda sa radí, ako má na daný vývoj politicky zareagovať.
Na snímke nemecký vicekancelár Robert Habeck gestikuluje počas tlačovej konferencie v Berlíne v stredu 21. septembra 2022.Foto: TASR/DPA
Stredajší televízny príhovor ruského prezidenta Vladimira Putina k národu je znepokojujúcim vyostrením situácie, a vyhrážky, ktoré vyslovil, treba brať vážne. Pre spravodajskú stanicu Sky News to povedala Gillian Keeganová z britského ministerstva zahraničných vecí.
Putin v prejave oznámil, že v Rusku nariadil vojenskú mobilizáciu - prvú od druhej svetovej vojny. Varoval tiež Západ, že ak bude pokračovať v "jadrovom vydieraní", Moskva odpovie celým svojím obrovským arzenálom zbraní.
"Evidentne je to niečo, čo musíme brať veľmi vážne, pretože my to nemáme pod kontrolou - a nie som si istá, či to má pod kontrolou on. Je to jednoznačné vystupňovanie (konfliktu)," povedala Keeganová.
"Je to mrazivé. Je to vážna vyhrážka, ale taká už zaznela aj predtým," uviedla Keeganová v ďalšom rozhovore pre verejnoprávnu stanicu BBC.
Putin v prejave k národu vyhlásil, že chce "oslobodiť" priemyselný región Donbas na východe Ukrajiny a že väčšina obyvateľov v tomto regióne sa nechce vrátiť "pod tyraniu" Ukrajiny.
"Celkovo bol prejav plný skôr Putinových klamstiev; bolo to prekrúcanie dejín," dodala Keeganová.
Britský minister obrany: Putinov prejav dokazuje, že invázia na Ukrajine zlyháva
Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina mobilizovať záložníkov v Rusku na podporu vojny na Ukrajine ukazuje, že "jeho invázia zlyháva", reagoval v stredu britský minister obrany Ben Wallace. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Žiadne množstvo vyhrážok a propagandy nemôže skryť fakt, že Ukrajina túto vojnu vyhráva, že medzinárodné spoločenstvo je zjednotené a Rusko sa stáva svetovým vyvrheľom," uviedol Wallace vo vyhlásení.
Holandský premiér Mark Rutte sa tiež pridal k sérii hlasov západných lídrov, ktorí sa odsudzujúco vyjadrili k stredajšiemu Putinovmu oznámeniu, že nariaďuje čiastočnú mobilizáciu, a aj k jeho vyhrážkam jadrovými zbraňami.
Rutte pre holandskú rozhlasovú a televíznu stanicu NOS (Nederlandse Omroep Stichting) povedal: "Mobilizácia, vyzývanie na referendá v Doneckej oblasti, to všetko sú prejavy paniky. Jeho (Putinova) rétorika o jadrových zbraniach je niečo, čo sme počuli predtým už veľakrát, a necháva nás to chladných. To všetko je súčasť rétoriky, ktorú už poznáme. Odporúčam zachovať pokoj."
Rusko sa pokúša zničiť Ukrajinu a zmeniť jej hranice, tvrdí poľský premiér
Rusko sa pokúša zničiť Ukrajinu a zmeniť jej hranice. V stredu to uviedol poľský premiér Mateusz Morawiecki v reakcii na vyhlásenie čiastočnej mobilizácie v Rusku. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.
"S našimi spojencami urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby NATO ešte viac podporilo Ukrajinu v jej úsilí brániť sa," povedal Morawiecki počas vojenských cvičení poľskej, americkej a britskej armády na východe Poľska. Dodal, že Rusku nemožno dovoliť, aby sa mu podarilo Ukrajinu zničiť a získať časti jej územia.
Hasič hasí horiace vozidlo zničené po ostreľovaní na ulici v Donecku, v oblasti kontrolovanej ruskými separatistickými silami na východe Ukrajiny 17. septembra 2022. Pri ukrajinskom ostreľovaní zahynuli v sobotu štyria ľudia v centre Donecka.Foto: TASR/AP
Šéf poľskej prezidentskej kancelárie Pawel Szrot v stredu pre agentúru PAP uviedol, že ruská mobilizácia vojakov nie je ničím novým a iba potvrdzuje, čo sa v Rusku deje už mesiace. "Táto postupná skrytá mobilizácia teraz nadobúda oficiálnu podobu," dodal.
Stredajšie vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina podľa Szrota neznamená, že ruská armáda bude okamžite posilnená tisíckami nových vycvičených a vyzbrojených vojakov. "Toto je len začiatok tohto procesu a jeho dokončenie bude pre krajinu, ktorá je vo vojne a má veľké problémy so zásobovaním a výcvikom nových vojakov, veľmi ťažké," povedal.
Fínsko a Litva reagovali na vyhlásenie čiastočnej mobilizácie v Rusku
Litva zvýšila úroveň pripravenosti síl rýchlej reakcie svojej armády, "aby zabránila akýmkoľvek provokáciám z ruskej strany". V stredu to uviedol litovský minister obrany Arvydas Anušauskas v reakcii na vyhlásenie čiastočnej mobilizácie v Rusku. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.
"Keďže sa vojenská mobilizácia Ruska uskutoční aj v Kaliningradskej oblasti, ktorá je v našom susedstve. Litva sa nemôže len prizerať," napísal Anušauskas v príspevku na sociálnej sieti Facebook.
Na mobilizáciu ruskej armády reagoval aj šéf fínskeho rezortu obrany Antti Kaikkonen. "Naše obranné sily sú dobre pripravené a situáciu pozorne monitorujeme," uviedol.
EÚ: Mobilizácia svedčí o Putinovom zúfalstve
Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu je spolu so snahou o hlasovanie o anexii Ruskom okupovaných území prejavom jeho "zúfalstva" z vojenských neúspechov Moskvy na Ukrajine. Vyhlásil to v stredu hovorca Európskej únie Peter Stano, ktorého cituje tlačová agentúra AFP.
"Je to len ďalší dôkaz toho, že Putin nemá záujem o mier; že má záujem o eskaláciu svojej agresívnej vojny. Aj toto je ďalší znak jeho zúfalstva z toho, ako sa vyvíja jeho agresia voči Ukrajine," povedal Stano.
Stano prisľúbil, že EÚ vyvodí voči Moskve "dôsledky" za snahu ospravedlniť anexiu oblastí Ukrajiny, ktoré okupuje. Odmietol však uviesť akékoľvek podrobnosti. Maďarsko ako člen EÚ sa po šiestich vlnách bezprecedentných hospodárskych opatrení voči Rusku vyjadrilo proti uvaleniu ďalších sankcií.
EÚ vyhlásila, že neuzná "fiktívne a nezákonné referendá", ktoré na Ukrajine zorganizoval Kremeľ, a Stano povedal, že blok bude naďalej podporovať Kyjev pri oslobodzovaní ukrajinského územia. "Ukrajina vedie oprávnenú sebaobrannú vojnu za prežitie národa," zdôraznil slovenský hovorca EÚ.
Európska únia už vyplatila 2,5 miliardy eur na dodávky zbraní pre Ukrajinu a pripravuje novú tranžu, ktorá by mala predstavovať ďalších 500 miliónov eur.
Michel: Podpora Ukrajiny zo strany EÚ zostane pevná
Európska únia bude aj naďalej neochvejne pomáhať Ukrajine, ktorá čelí ruskej agresii. Uviedol to v stredu predseda Európskej rady Charles Michel po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vyhlásením čiastočnej mobilizácie vystupňoval svoju agresiu voči Kyjevu.
TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
Michel, ktorý sa aktuálne nachádza na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, na sociálnej sieti Twitter napísal: "Kremeľ vyhlásil mobilizáciu, zatiaľ čo krajiny na Valnom zhromaždení OSN pracujú na spolupráci, bezpečnosti a prosperite. V tejto vojne je len jeden agresor - Rusko, a jedna napadnutá krajina - Ukrajina. Podpora Ukrajiny zo strany EÚ zostane pevná."
Zeman: Adekvátnou reakciou na mobilizáciu by bolo zvýšenie pomoci Ukrajine
Adekvátnou reakciou na vyhlásenie čiastočnej mobilizácie Vladimirom Putinom v Rusku by bolo zvýšenie pomoci Ukrajine, ale nielen vo vojenskej oblasti. Uviedol to v stredu český prezident Miloš Zeman prostredníctvom svojho hovorcu Jiřího Ovčáčka, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Ruská mobilizácia je zrejme dôsledkom ukrajinských vojenských úspechov z poslednej doby," okomentoval rozhodnutie ruského prezidenta Miloš Zeman.
Na snímke ukrajinský vojak kráča pri zničenom ruskom tanku 11. septembra 2022.Foto: TASR/AP
Český premiér Petr Fiala na to reagoval slovami, že je potrebné pokračovať vo všetkých druhoch pomoci. Pripomenul, že európski ministri financií sa dohodli na poskytnutí pôžičky Ukrajine vo výške päť miliárd eur. Český minister financií Zbyněk Stanjura chce podľa Fialu presadzovať na európskej úrovni uvoľnenie ďalších troch miliárd eur.
"Nič sa nemení. Posilnenie obranyschopnosti ukrajinskej armády je úlohou číslo jedna," napísalo na Twitteri ukrajinské veľvyslanectvo v Prahe. Pripomenulo zbierku na nákup vojenského materiálu, ktorú organizuje v spolupráci s ministerstvom obrany.
