Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Severoatlantická aliancia vznikla v roku 1949 podpisom tzv. Washingtonskej zmluvy.
Autor TASR
Washington 10. júla (TASR) - Dvanásť amerických kongresmanov v stredu požiadalo lídrov na summite NATO vo Washingtone, aby upravili zakladajúcu Severoatlantickú zmluvu. Chcú, aby sa z nej vyplývajúci záväzok o kolektívnej obrane vzťahoval aj na americký štát Havaj, čo v súčasnosti neplatí. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Severoatlantická aliancia vznikla v roku 1949 podpisom tzv. Washingtonskej zmluvy. Jej článok päť hovorí, že ozbrojený útok proti najmenej jednému členovi sa považuje za útok proti všetkým, ale vzťahuje sa len štáty a územia severne od obratníka Raka - rovnobežky na severnej pologuli.
Havajské súostrovie, z ktorého sa stal 50. štát USA až o desať rokov neskôr od podpisu zmluvy o NATO, sa nachádza južne od spomínaného obratníka. Členovia Kongresu USA sa preto dlhodobo snažia vyriešiť otázku štatútu Havaja, pričom argumentujú japonským útokom na americkú námornú základňu Pearl Harbor z decembra 1941, ktorý podnietil USA aktívne sa zapojiť do druhej svetovej vojny.
V liste zaslanom v stredu šéfovi americkej diplomacie Antonymu Blinkenovi mu 12 senátorov z Demokratickej i Republikánskej strany pripomenulo význam objasniť, že členské štáty NATO by "ozbrojený útok proti štátu Havaj považovali za útok proti všetkým krajinám Aliancie".
Poznamenali, že keď výbor senátu USA pre zahraničné vzťahy odporučil ratifikovať Severoatlantickú zmluvu pred 75 rokmi, počítalo sa s tým, že zámorské územia pokryté nebudú, a teda ani Havaj ako vtedajšie americké územie. Svet sa však podľa kongresmanov odvtedy výrazne zmenil.
Senátori adresovali Blinkenovi niekoľko otázok. Okrem iného sa ho pýtali aj na to, či sa americké ministerstvo zahraničných vecí usilovalo o úpravu zmluvy, aby zahŕňala aj Havaj. "Jazvy spôsobené útokom na Pearl Harbor sú viditeľné dodnes," napísali v liste,
Reuters v súvislosti s jeho obsahom píše, že indicko-pacifický región sa stal stáva čoraz dôležitejším stredobodom národnej bezpečnostnej stratégie USA. Washington totiž považuje Čínu za svojho hlavného súpera v tejto oblasti a sleduje aj hrozby zo strany Severnej Kórey.
"Mlčanie o tom, či spojenci NATO prídu na obranu Havaja, podkopáva našu stratégiu odstrašenia od konfliktu v indicko-tichomorskom regióne," uvádza sa v liste.
Severoatlantická aliancia vznikla v roku 1949 podpisom tzv. Washingtonskej zmluvy. Jej článok päť hovorí, že ozbrojený útok proti najmenej jednému členovi sa považuje za útok proti všetkým, ale vzťahuje sa len štáty a územia severne od obratníka Raka - rovnobežky na severnej pologuli.
Havajské súostrovie, z ktorého sa stal 50. štát USA až o desať rokov neskôr od podpisu zmluvy o NATO, sa nachádza južne od spomínaného obratníka. Členovia Kongresu USA sa preto dlhodobo snažia vyriešiť otázku štatútu Havaja, pričom argumentujú japonským útokom na americkú námornú základňu Pearl Harbor z decembra 1941, ktorý podnietil USA aktívne sa zapojiť do druhej svetovej vojny.
V liste zaslanom v stredu šéfovi americkej diplomacie Antonymu Blinkenovi mu 12 senátorov z Demokratickej i Republikánskej strany pripomenulo význam objasniť, že členské štáty NATO by "ozbrojený útok proti štátu Havaj považovali za útok proti všetkým krajinám Aliancie".
Poznamenali, že keď výbor senátu USA pre zahraničné vzťahy odporučil ratifikovať Severoatlantickú zmluvu pred 75 rokmi, počítalo sa s tým, že zámorské územia pokryté nebudú, a teda ani Havaj ako vtedajšie americké územie. Svet sa však podľa kongresmanov odvtedy výrazne zmenil.
Senátori adresovali Blinkenovi niekoľko otázok. Okrem iného sa ho pýtali aj na to, či sa americké ministerstvo zahraničných vecí usilovalo o úpravu zmluvy, aby zahŕňala aj Havaj. "Jazvy spôsobené útokom na Pearl Harbor sú viditeľné dodnes," napísali v liste,
Reuters v súvislosti s jeho obsahom píše, že indicko-pacifický región sa stal stáva čoraz dôležitejším stredobodom národnej bezpečnostnej stratégie USA. Washington totiž považuje Čínu za svojho hlavného súpera v tejto oblasti a sleduje aj hrozby zo strany Severnej Kórey.
"Mlčanie o tom, či spojenci NATO prídu na obranu Havaja, podkopáva našu stratégiu odstrašenia od konfliktu v indicko-tichomorskom regióne," uvádza sa v liste.
