Ruské letectvo podniká v Sýrii nálety na podporu síl verných tamojšiemu prezidentovi Bašárovi Asadovi už takmer rok, ale až doposiaľ na to využívalo len základne v Sýrii alebo Rusku.
Autor TASR
Washington 17. augusta (TASR) - Ruské bombardéry, ktoré pri utorňajších vzdušných útokoch na extrémistov z organizácie Islamský štát (IS) v Sýrii štartovali z iránskej vojenskej leteckej základne, sa vrátili do Ruska. V Iráne sa v súčasnosti nenachádzajú nijaké ruské jednotky. Informovala o tom v agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenie nemenovaného amerického predstaviteľa.
Podľa iných amerických predstaviteľov boli plány Moskvy využiť iránsku základňu v provincii Hamadán na bombardovanie v Sýrii uskutočnené narýchlo. Štyri nadzvukové bombardéry TU-22M3 sprevádzané nákladným lietadlom prepravujúcim muníciu údajne opustili ruský vzdušný priestor len niekoľko hodín pred misiou v Sýrii.
Washington o plánoch Moskvy využiť iránsku leteckú základňu na útoky v Sýrii vedel od konca minulého roka, avšak rozhodnutie Ruska urobiť tak v utorok bolo údajne prekvapujúce.
Ruské letectvo podniká v Sýrii nálety na podporu síl verných tamojšiemu prezidentovi Bašárovi Asadovi už takmer rok, ale až doposiaľ na to využívalo len základne v Sýrii alebo Rusku.
Iránska ústava, schválená po islamskej revolúcii z roku 1979, zakazuje zriaďovanie akýchkoľvek cudzích vojenských základní na území Iránu. Avšak iránskym predstaviteľom nič nezakazuje, aby povolili cudzím štátom využívať letecké základne.
Podľa iných amerických predstaviteľov boli plány Moskvy využiť iránsku základňu v provincii Hamadán na bombardovanie v Sýrii uskutočnené narýchlo. Štyri nadzvukové bombardéry TU-22M3 sprevádzané nákladným lietadlom prepravujúcim muníciu údajne opustili ruský vzdušný priestor len niekoľko hodín pred misiou v Sýrii.
Washington o plánoch Moskvy využiť iránsku leteckú základňu na útoky v Sýrii vedel od konca minulého roka, avšak rozhodnutie Ruska urobiť tak v utorok bolo údajne prekvapujúce.
Ruské letectvo podniká v Sýrii nálety na podporu síl verných tamojšiemu prezidentovi Bašárovi Asadovi už takmer rok, ale až doposiaľ na to využívalo len základne v Sýrii alebo Rusku.
Iránska ústava, schválená po islamskej revolúcii z roku 1979, zakazuje zriaďovanie akýchkoľvek cudzích vojenských základní na území Iránu. Avšak iránskym predstaviteľom nič nezakazuje, aby povolili cudzím štátom využívať letecké základne.