Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Amnesty tvrdí, že odhalila dôkaz, že ruská armáda viackrát použila v Charkove kazetovú muníciu 9N210 a 9N235 a šrapnelové pozemné míny, ktorých použitie je medzinárodnými dohovormi zakázané.
Autor TASR
Kyjev 13. júna (TASR) - Ľudskoprávna organizácia Amnesty International obvinila v pondelok Rusko z páchania vojnových zločinov v meste Charkov na severovýchode Ukrajiny, kde podľa Amnesty použili ruskí vojaci pri útokoch kazetovú muníciu a spôsobili tak smrť stoviek ľudí. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"V prípade opakovaného bombardovania obytných štvrtí v Charkove ide o bezhlavé útoky, pri ktorých zahynuli a utrpeli zranenia stovky civilistov, čo znamená, že ide o vojnové zločiny," uviedla Amnesty v správe o situácii v druhom najväčšom ukrajinskom meste.
Toto pritom podľa Amnesty platí nielen pre útoky kazetovou muníciou ale pre všetky útoky, pri ktorých boli použité neriadené strely a delostrelecké granáty.
"Pokračovanie používania takýchto nepresných výbušných zbraní v obytných oblastiach pri vedomí, že opakovane spôsobujú veľký počet obetí medzi civilistami, môžeme prirovnať k priamym útokom proti civilnému obyvateľstvu," uvádza organizácia ďalej v správe.
Amnesty tvrdí, že odhalila dôkaz, že ruská armáda viackrát použila v Charkove kazetovú muníciu 9N210 a 9N235 a šrapnelové pozemné míny, ktorých použitie je medzinárodnými dohovormi zakázané.
Podľa Donatelly Roveraovej z Amnesty International zahynuli obyvatelia Charkova v dôsledku útokov "vo svojich domovoch, na ulici, ihriskách, cintorínoch, či keď čakali v rade na humanitárnu pomoc alebo boli na nákupe potravín či liekov". Používanie kazetovej munície je pritom podľa Roverovej "znakom absolútnej neúcty k životom civilistov".
Charkovská vojenská správa pre Amnesty uviedla, že v meste od začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine zahynulo už 606 civilistov a 1248 ich utrpelo zranenia.
Rusko ani Ukrajina sa nepripojili k medzinárodným dohovorom, ktoré zakazujú použitie kazetovej munície alebo protipechotných mín. No Amnesty upozornila, že medzinárodné právo zakazuje vykonávanie bezhlavých útokov a muníciu, ktorou sa bezhlavo zasahujú okolité objekty.
"Vykonávanie bezhlavých útokov, ktoré majú za následok smrť alebo zranenie civilistov či zničenie civilných objektov, možno pokladať za vojnové zločiny," dodáva Amnesty.
Amnesty prešetrila 41 ruských útokov, pri ktorých zahynulo najmenej 62 ľudí a 196 ich utrpelo zranenia. Organizácia vyspovedala počas dvojtýždňového aprílového vyšetrovania v Charkove 160 ľudí vrátane preživších, rodinných príslušníkov obetí, svedkov a lekárov.
"V prípade opakovaného bombardovania obytných štvrtí v Charkove ide o bezhlavé útoky, pri ktorých zahynuli a utrpeli zranenia stovky civilistov, čo znamená, že ide o vojnové zločiny," uviedla Amnesty v správe o situácii v druhom najväčšom ukrajinskom meste.
Toto pritom podľa Amnesty platí nielen pre útoky kazetovou muníciou ale pre všetky útoky, pri ktorých boli použité neriadené strely a delostrelecké granáty.
"Pokračovanie používania takýchto nepresných výbušných zbraní v obytných oblastiach pri vedomí, že opakovane spôsobujú veľký počet obetí medzi civilistami, môžeme prirovnať k priamym útokom proti civilnému obyvateľstvu," uvádza organizácia ďalej v správe.
Amnesty tvrdí, že odhalila dôkaz, že ruská armáda viackrát použila v Charkove kazetovú muníciu 9N210 a 9N235 a šrapnelové pozemné míny, ktorých použitie je medzinárodnými dohovormi zakázané.
Podľa Donatelly Roveraovej z Amnesty International zahynuli obyvatelia Charkova v dôsledku útokov "vo svojich domovoch, na ulici, ihriskách, cintorínoch, či keď čakali v rade na humanitárnu pomoc alebo boli na nákupe potravín či liekov". Používanie kazetovej munície je pritom podľa Roverovej "znakom absolútnej neúcty k životom civilistov".
Charkovská vojenská správa pre Amnesty uviedla, že v meste od začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine zahynulo už 606 civilistov a 1248 ich utrpelo zranenia.
Rusko ani Ukrajina sa nepripojili k medzinárodným dohovorom, ktoré zakazujú použitie kazetovej munície alebo protipechotných mín. No Amnesty upozornila, že medzinárodné právo zakazuje vykonávanie bezhlavých útokov a muníciu, ktorou sa bezhlavo zasahujú okolité objekty.
"Vykonávanie bezhlavých útokov, ktoré majú za následok smrť alebo zranenie civilistov či zničenie civilných objektov, možno pokladať za vojnové zločiny," dodáva Amnesty.
Amnesty prešetrila 41 ruských útokov, pri ktorých zahynulo najmenej 62 ľudí a 196 ich utrpelo zranenia. Organizácia vyspovedala počas dvojtýždňového aprílového vyšetrovania v Charkove 160 ľudí vrátane preživších, rodinných príslušníkov obetí, svedkov a lekárov.
