Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
AI bilancuje, že celkovo v 56 krajinách uložili najmenej 2052 trestov smrti. To predstavuje takmer 40-percentný nárast oproti počtu trestov smrti uložených v roku 2020.
Autor TASR
Bratislava/Londýn 24. mája (TASR) - V roku 2021 stúpol počet vykonaných popráv a uložených trestov smrti po tom, ako sa krajiny vrátili k ich vykonávaniu po uvoľnení opatrení súvisiacich s pandémiou koronavírusu. Vo svojej výročnej správe na to v utorok upozornila medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI). TASR o tom informovala Daniela Mužíková z AI Slovensko.
"Podľa dostupných informácií bolo minulý rok vykonaných najmenej 579 popráv, a to v 18 krajinách, čo predstavuje 20-percentný nárast oproti zaznamenanému súhrnnému počtu popráv v roku 2020," uviedla Amnesty vo výročnej správe.
K nárastu popráv najviac prispel Irán, kde popravili najmenej 314 ľudí. V Saudskej Arábii sa v uplynulom roku počet popráv zdvojnásobil (65 oproti 27 v roku 2020).
"Po poklese počtu popráv v roku 2020 sa Irán a Saudská Arábia minulý rok opäť vrátili k intenzívnemu využívaniu trestu smrti. Hanebne pri tom porušovali zákaz, ktorý ukladá medzinárodné právo v oblasti ľudských práv. Ani prvé mesiace roka 2022 nenaznačujú, že by ich vôľa vykonávať popravy slabla," povedala generálna tajomníčka Amnesty International Agnes Callamardová.
AI bilancuje, že celkovo v 56 krajinách uložili najmenej 2052 trestov smrti. To predstavuje takmer 40-percentný nárast oproti počtu trestov smrti uložených v roku 2020. Veľký nárast zaznamenali najmä v Bangladéši (181), Indii (144) a Pakistane (129). V Mjanmarsku počas stanného práva odsúdili na smrť takmer 90 ľudí.
"Namiesto toho, aby (tieto krajiny) využili príležitosť nadviazať na výpadok v tejto temnej praxi, ku ktorému došlo v roku 2020, niekoľko štátov prejavilo znepokojujúce nadšenie, s akým uprednostňujú využívanie trestu smrti pred účinným riešením problému zločinnosti. Bezcitne tým prejavujú neúctu k právu na život i v situácii, keď sa svet topí vo vážnych ľudskoprávnych krízach," konštatovala Callamardová.
Napriek vysokému počtu popráv v minulom roku však Amnesty upozornila, že celkový počet popráv vo svete bol najnižší od roku 2010. Zároveň však dodala, že súhrnné počty uložených, resp. vykonaných trestov smrti nezahŕňajú Čínu, kde AI predpokladá, že Peking odsúdil na najvyšší trest či rovno popravil tisíce ľudí. Rovnako tak nie je jasné, koľko popráv vykonala komunistická Severná Kórea a Vietnam.
"Podľa dostupných informácií bolo minulý rok vykonaných najmenej 579 popráv, a to v 18 krajinách, čo predstavuje 20-percentný nárast oproti zaznamenanému súhrnnému počtu popráv v roku 2020," uviedla Amnesty vo výročnej správe.
K nárastu popráv najviac prispel Irán, kde popravili najmenej 314 ľudí. V Saudskej Arábii sa v uplynulom roku počet popráv zdvojnásobil (65 oproti 27 v roku 2020).
"Po poklese počtu popráv v roku 2020 sa Irán a Saudská Arábia minulý rok opäť vrátili k intenzívnemu využívaniu trestu smrti. Hanebne pri tom porušovali zákaz, ktorý ukladá medzinárodné právo v oblasti ľudských práv. Ani prvé mesiace roka 2022 nenaznačujú, že by ich vôľa vykonávať popravy slabla," povedala generálna tajomníčka Amnesty International Agnes Callamardová.
AI bilancuje, že celkovo v 56 krajinách uložili najmenej 2052 trestov smrti. To predstavuje takmer 40-percentný nárast oproti počtu trestov smrti uložených v roku 2020. Veľký nárast zaznamenali najmä v Bangladéši (181), Indii (144) a Pakistane (129). V Mjanmarsku počas stanného práva odsúdili na smrť takmer 90 ľudí.
"Namiesto toho, aby (tieto krajiny) využili príležitosť nadviazať na výpadok v tejto temnej praxi, ku ktorému došlo v roku 2020, niekoľko štátov prejavilo znepokojujúce nadšenie, s akým uprednostňujú využívanie trestu smrti pred účinným riešením problému zločinnosti. Bezcitne tým prejavujú neúctu k právu na život i v situácii, keď sa svet topí vo vážnych ľudskoprávnych krízach," konštatovala Callamardová.
Napriek vysokému počtu popráv v minulom roku však Amnesty upozornila, že celkový počet popráv vo svete bol najnižší od roku 2010. Zároveň však dodala, že súhrnné počty uložených, resp. vykonaných trestov smrti nezahŕňajú Čínu, kde AI predpokladá, že Peking odsúdil na najvyšší trest či rovno popravil tisíce ľudí. Rovnako tak nie je jasné, koľko popráv vykonala komunistická Severná Kórea a Vietnam.
