Štrasburg 27. novembra (TASR) - Pre novú Európsku komisiu (EK) pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej budú hlavnými výzvami posilnenie konkurencieschopnosti a obrany Európskej únie, udržateľný rozvoj a boj proti klimatickým zmenám. V rozhovoroch pre TASR sa na tom zhodli Sophia Russack z Centra pre európske politické štúdiá (CEPS) a politický riaditeľ Centra pre európske štúdiá Wilfrieda Martensa Peter Hefele.

Ciele novej eurokomisie sú podľa Russackovej odlišné ako pred piatimi rokmi. Keď sa v roku 2019 ujala Komisia funkcie, najväčším problémom bola zmena klímy. "Bolo to vidieť aj na jej zriadení, keď najsilnejší členovia dostali na starosti portfólio pre Európsku zelenú dohodu (tzv. Green Deal), ekologické riešenia a digitalizáciu. Počas nasledujúcich rokov však pribudli ďalšie problémy, najmä pandémia COVID-19 a vojna na Ukrajine," skonštatovala.

Podľa oboch analytikov preto bolo potrebné vytvorenie nového portfólia pre obranu a posilnenie hospodárstva EÚ. Napriek tomu však podľa Hefeleho v zámeroch EK a jej predsedníčky von der Leyenovej prevláda kontinuita. Okrem obrany a konkurencieschopnosti je podľa jeho slov dôležité a potrebné zameranie sa na stredomorský región a uvítal by aj výrazné obmedzenie regulácií.

Napriek zmene hlavných cieľov EK obaja analytici neočakávajú výrazné zmeny v zelenej politike, hoci pre 27-členný blok to už nie je najdôležitejšia téma. Pripomínajú, že väčšina dôležitých bodov v tejto oblasti bola už prijatá a čaká na riadnu implementáciu. Russack poukázala na nárast konzervatívnych a krajne pravicových politikov v europarlamente, ktorí sa snažia o zmenu či zrušenie Green Dealu. "Takže uvidíme, do akej miery sa im to podarí," uviedla.

Nové ciele EK, ani vytvorenie nových portfólií ju neprekvapili. "Odráža to novú politickú situáciu, v ktorej sa nachádzame. Prechádzame napríklad ekonomicky napätou situáciou, vzdorujeme kríze v oblasti bývania a je potrebné posilnenie obrany," vysvetlila.

Pre Hefeleho je zaujímavé obsadenie jednotlivých portfólií. "Vnímam to ako silný politický signál, že severské a pobaltské krajiny preberajú dôležité úlohy." Ide o novú šéfku európskej diplomacie Kaju Kallasovú z Estónska, litovského eurokomisára pre obranu a vesmírnu agendu Andriusa Kubiliusa a fínsku výkonnú podpredsedníčku a komisárku pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu Hennu Virkkunenovú. Portfólia ostatných novozvolených eurokomisárov sú podľa neho skôr výsledkom národnej politiky než dlhodobých skúseností.

Podľa analytika je jednou z najväčších výziev politika rozširovania. "Ak nedôjde k výraznému pokroku, vráti sa celý proces späť a oslabí to aj existujúcu Úniu," varoval. Ďalšími veľkými výzvami sú podľa neho reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a viacročný finančný rámec (VFR) od roku 2027. "To nám jasne naznačí politické priority a to, ako vážne sa berú. Pri všetkých týchto pomerne nových výzvach by sme však nemali zabúdať, že samotné základy EÚ, najmä zdokonalenie jednotného trhu, ešte zďaleka nie sú dosiahnuté," spresnil Hefele.

Pripomenul, že v súvislosti so súčasným obchodným napätím medzi USA a EÚ bolo strategickou chybou, že sa Únia lepšie nepripravila na známe oblasti konfliktu so Spojenými štátmi a teraz musí vzdorovať i tejto výzve.





(osobitný spravodajca TASR Martin Žigo)