Podľa Lucie Husenicovej je namieste aj otázka, čo by Taiwan získal presadzovaním agendy nezávislosti v situácii silnej ekonomickej naviazanosti na kontinentálnej Číne.
Autor TASR
Bratislava 21. októbra (TASR) – Čína nebude nič meniť na svojom postoji k politike jednej Číny a nebude o nej ani diskutovať. "Čím viac rastie čínsky vplyv v regionálnej bezpečnosti a ekonomike, tým je jednoznačnejšie, že akákoľvek diskusia o nezávislosti Taiwanu je menej a menej pravdepodobná." Pre TASR to v súvislosti so zasadaním 19. zjazdu Komunistickej strany Číny v Pekingu uviedla riaditeľka Inštitútu ázijských štúdií Lucia Husenicová.
Podľa nej je namieste aj otázka, čo by Taiwan získal presadzovaním agendy nezávislosti v situácii silnej ekonomickej naviazanosti na kontinentálnej Číne. Vyjadrenie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga ohľadne Taiwanu bolo pre viacerých analytikov neočakávane priame. Uviedol, že Čína bude rozhodne brániť národnú suverenitu a teritoriálnu integritu a nebude tolerovať rozdelenie, ktoré nazval tragédiou. Priamo sa vyjadril, že Čína zabráni akejkoľvek snahe o nezávislosť Taiwanu.
"Z prezidentovho vyjadrenia je možné očakávať, že Čína nemá v úmysle tolerovať akékoľvek iniciatívy či vyjadrenia smerujúce k naznačovaniu nezávislosti Taiwanu. Vzťahy medzi Čínou a Taiwanom sa od nástupu prezidentky Cchaj Jing-wen zhoršujú, došlo k zastaveniu pravidelných rozhovorov medzi úradmi zodpovednými za vzájomné vzťahy," konštatovala.
V otázke Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) podľa Husenicovej Čína nemá záujem, aby sa situácia naďalej vyhrocovala, či už zo strany USA, alebo samotnej KĽDR. "V prípade konfliktu by práve Čína čelila vlne utečencov z polostrova, čo by destabilizovalo prihraničné provincie. Je pravda, že Čína začala s implementáciou sankcií voči KĽDR, obmedzila dovoz uhlia, vývoz ropy na menšie množstvá. Objavila sa informácia, že zakázala pokračovanie aktivít severokórejským obchodným zástupcom a firmám na vlastnom území, ktorý by mal vstúpiť do platnosti do konca roka," dodala.
V praxi je podľa nej vplyv Číny na KĽDR obmedzený, v minulosti bol vždy základom vzájomnému vzťahu dobrý vzťah medzi najvyššími predstaviteľmi, čo sa s predchádzajúcim čínskym vedením zmenilo. "Ani komunikácia na nižšej úrovni nie je taká intenzívna ako v minulosti. Je len málo možností, ktoré Čína v tejto situácii má," uviedla analytička.
Napäté sú dlhodobo v dôsledku nevyriešených teritoriálnych a historických sporov i vzťahy s Japonskom. "Akákoľvek zmena a ďalšie zhoršenie vzťahov je pravdepodobné v dôsledku rastúcich nacionalistických tendencií, hlavne v Číne, ale i v Japonsku v období predvolebnej kampane. Zároveň rast moci a vplyvu Číny môže v Japonsku spôsobovať obavy, hlavne v kontexte nepredvídateľnosti americkej zahraničnej politiky od nástupu prezidenta Donalda Trumpa," uzavrela.
Zjazd Komunistickej strany Číny sa koná každých päť rokov. Ide o najväčšie politické podujatie v krajine. Za prísnych bezpečnostných opatrení sa v čínskej metropole zišlo viac než 2000 delegátov strany. Na zjazde sa určuje smerovanie krajiny v nasledujúcich piatich rokoch, ako aj zloženie najvyššieho vedenia ústredného výboru vládnej strany.
Zjazd strany v pekinskej Veľkej sále ľudu sa skončí v sobotu (28. októbra).
Podľa nej je namieste aj otázka, čo by Taiwan získal presadzovaním agendy nezávislosti v situácii silnej ekonomickej naviazanosti na kontinentálnej Číne. Vyjadrenie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga ohľadne Taiwanu bolo pre viacerých analytikov neočakávane priame. Uviedol, že Čína bude rozhodne brániť národnú suverenitu a teritoriálnu integritu a nebude tolerovať rozdelenie, ktoré nazval tragédiou. Priamo sa vyjadril, že Čína zabráni akejkoľvek snahe o nezávislosť Taiwanu.
"Z prezidentovho vyjadrenia je možné očakávať, že Čína nemá v úmysle tolerovať akékoľvek iniciatívy či vyjadrenia smerujúce k naznačovaniu nezávislosti Taiwanu. Vzťahy medzi Čínou a Taiwanom sa od nástupu prezidentky Cchaj Jing-wen zhoršujú, došlo k zastaveniu pravidelných rozhovorov medzi úradmi zodpovednými za vzájomné vzťahy," konštatovala.
V otázke Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) podľa Husenicovej Čína nemá záujem, aby sa situácia naďalej vyhrocovala, či už zo strany USA, alebo samotnej KĽDR. "V prípade konfliktu by práve Čína čelila vlne utečencov z polostrova, čo by destabilizovalo prihraničné provincie. Je pravda, že Čína začala s implementáciou sankcií voči KĽDR, obmedzila dovoz uhlia, vývoz ropy na menšie množstvá. Objavila sa informácia, že zakázala pokračovanie aktivít severokórejským obchodným zástupcom a firmám na vlastnom území, ktorý by mal vstúpiť do platnosti do konca roka," dodala.
V praxi je podľa nej vplyv Číny na KĽDR obmedzený, v minulosti bol vždy základom vzájomnému vzťahu dobrý vzťah medzi najvyššími predstaviteľmi, čo sa s predchádzajúcim čínskym vedením zmenilo. "Ani komunikácia na nižšej úrovni nie je taká intenzívna ako v minulosti. Je len málo možností, ktoré Čína v tejto situácii má," uviedla analytička.
Napäté sú dlhodobo v dôsledku nevyriešených teritoriálnych a historických sporov i vzťahy s Japonskom. "Akákoľvek zmena a ďalšie zhoršenie vzťahov je pravdepodobné v dôsledku rastúcich nacionalistických tendencií, hlavne v Číne, ale i v Japonsku v období predvolebnej kampane. Zároveň rast moci a vplyvu Číny môže v Japonsku spôsobovať obavy, hlavne v kontexte nepredvídateľnosti americkej zahraničnej politiky od nástupu prezidenta Donalda Trumpa," uzavrela.
Zjazd Komunistickej strany Číny sa koná každých päť rokov. Ide o najväčšie politické podujatie v krajine. Za prísnych bezpečnostných opatrení sa v čínskej metropole zišlo viac než 2000 delegátov strany. Na zjazde sa určuje smerovanie krajiny v nasledujúcich piatich rokoch, ako aj zloženie najvyššieho vedenia ústredného výboru vládnej strany.
Zjazd strany v pekinskej Veľkej sále ľudu sa skončí v sobotu (28. októbra).