Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Následkom intervencie by sa podľa nej zdvihla utečenecká vlna, tentokrát z Nigeru do Nigérie a Beninu.
Autor TASR
Londýn/Niamey 11. septembra (TASR) - Hrozba vojenským zásahom v Nigeri zo strany Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) v reakcii na júlový štátny prevrat ešte pred začiatkom akýchkoľvek rokovaní zapôsobila kontraproduktívne a viedla k posilneniu tamojšej vojenskej junty, povedala pre TASR doktorandka londýnskej univerzity London School od Economics Aoife McCulloughová, ktorá sa venuje výskumu militarizácie Nigeru.
Táto hrozba ECOWAS-u mimoriadne posilnila nacionalizmus v Nigeri. "Pokiaľ by spoločenstvo nepohrozilo použitím sily s cieľom opätovne dosadiť civilnú vládu, už niekoľko dní po puči sa mohli ukázať rozpory vo vnútri nigerskej armády. Hrozba sa však stala zámienkou na potláčanie nesúhlasu a nasadenie policajných hliadok do významných miest," vyjadrila sa McCulloughová.
Následkom intervencie by sa podľa nej zdvihla utečenecká vlna, tentokrát z Nigeru do Nigérie a Beninu. Vyťaženie armád z týchto krajín by navyše mohli využiť miestne džihádistické skupiny.
Vojenská intervencia je dnes podľa analytičky nepravdepodobná, keďže ECOWAS by potreboval logistickú i vojenskú podporu Nigérie, ale tá zásah odmietla. ECOWAS sa už v roku 2012 pokúsil zasiahnuť v Mali, ale napokon mal problém s peniazmi. Ak by ich teraz dostal zvonka, poškodilo by to jeho povesť v celej západnej Afrike.
Po prevzatí moci armádou v Nigeri sa pravdepodobne zníži vplyv Francúzska v regióne, čo môže viesť k väčšiemu tlaku na Európu, aby diverzifikovala zdroje zásobovania uránom. O vplyv v regióne sa súčasne snažia ďalšie krajiny. Mimoriadne aktívne sú skupiny spojené s ruskou žoldnierskou Vagnerovou skupinou, ktoré sa snažia ovplyvniť verejnú mienku proti Francúzsku a Západu. Stiahnutie sa francúzskych vojsk z územia, ktoré sa pravdepodobne udeje, otvorí podľa McCulloughovej priestor pre vagnerovcov, aby sa dohodli s nigerskou vládou o podpore armády v protiteroristických operáciách. Špekuluje sa, že nigerská vláda by im za to mohla postúpiť práva na ťažbu ropy na východe krajiny.
Vojenská junta sa v Nigeri chopila moci 26. júla po zvrhnutí demokraticky zvoleného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma. Niger bol do prevratu jedným z posledných spojencov Západu v oblasti Sahelu. Armádou dosadený premiér Nigeru Ali Mahaman Lamine Zeine v utorok 5. septembra oznámil, že nová vláda ostáva v kontakte s ECOWAS-om, no zároveň sa pripravuje aj na prípadný útok.
Táto hrozba ECOWAS-u mimoriadne posilnila nacionalizmus v Nigeri. "Pokiaľ by spoločenstvo nepohrozilo použitím sily s cieľom opätovne dosadiť civilnú vládu, už niekoľko dní po puči sa mohli ukázať rozpory vo vnútri nigerskej armády. Hrozba sa však stala zámienkou na potláčanie nesúhlasu a nasadenie policajných hliadok do významných miest," vyjadrila sa McCulloughová.
Následkom intervencie by sa podľa nej zdvihla utečenecká vlna, tentokrát z Nigeru do Nigérie a Beninu. Vyťaženie armád z týchto krajín by navyše mohli využiť miestne džihádistické skupiny.
Vojenská intervencia je dnes podľa analytičky nepravdepodobná, keďže ECOWAS by potreboval logistickú i vojenskú podporu Nigérie, ale tá zásah odmietla. ECOWAS sa už v roku 2012 pokúsil zasiahnuť v Mali, ale napokon mal problém s peniazmi. Ak by ich teraz dostal zvonka, poškodilo by to jeho povesť v celej západnej Afrike.
Po prevzatí moci armádou v Nigeri sa pravdepodobne zníži vplyv Francúzska v regióne, čo môže viesť k väčšiemu tlaku na Európu, aby diverzifikovala zdroje zásobovania uránom. O vplyv v regióne sa súčasne snažia ďalšie krajiny. Mimoriadne aktívne sú skupiny spojené s ruskou žoldnierskou Vagnerovou skupinou, ktoré sa snažia ovplyvniť verejnú mienku proti Francúzsku a Západu. Stiahnutie sa francúzskych vojsk z územia, ktoré sa pravdepodobne udeje, otvorí podľa McCulloughovej priestor pre vagnerovcov, aby sa dohodli s nigerskou vládou o podpore armády v protiteroristických operáciách. Špekuluje sa, že nigerská vláda by im za to mohla postúpiť práva na ťažbu ropy na východe krajiny.
Vojenská junta sa v Nigeri chopila moci 26. júla po zvrhnutí demokraticky zvoleného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma. Niger bol do prevratu jedným z posledných spojencov Západu v oblasti Sahelu. Armádou dosadený premiér Nigeru Ali Mahaman Lamine Zeine v utorok 5. septembra oznámil, že nová vláda ostáva v kontakte s ECOWAS-om, no zároveň sa pripravuje aj na prípadný útok.
