Bratislava/Salzburg 12. apríla (TASR) - Európskym parlamentom (EP) schválený Pakt o migrácii a azyle nie je nástrojom boja proti nelegálnej migrácii, ale mal by skôr uľahčiť a urýchliť vstup do EÚ ľuďom s jasnými dôvodmi na ochranu, povedala pre TASR Ariadna Ripollová Serventová zo Salzburskej univerzity a Centra štúdií EÚ.

O reformu migračnej a azylovej politiky sa Únia snaží už od roku 2016. Po stredajšom schválení návrhu v EP je potrebné, aby tento právny predpis tento mesiac schválili aj členské krajiny v Rade. Malo by však ísť aj podľa analytičky už len o formalitu, keďže vyjednávači popredných inštitúcií Únie sa na finálnej podobe paktu dohodli ešte v decembri. "Po toľkých rokoch diskusií by bolo veľmi komplikované, aby ho niektorý členský štát zablokoval," zdôraznila Ripollová Serventová, ktorá sa špecializuje na európsku migračnú a azylovú politiku. Varuje však, že v minulosti niektoré krajiny tieto reformy zablokovali, aj keď boli pre nich výhodné.

Medzi najvýznamnejšie opatrenia radí nový spôsob triedenia žiadateľov o azyl pred prekročením hraníc prostredníctvom skríningu. "To uľahčí ich deportáciu, ak sa usúdi, že nemajú šancu uspieť so svojou žiadosťou," uviedla Ripollová Serventová.

Ďalšie dôležité opatrenie je podľa analytičky takzvaný princíp solidarity, a teda nový systém záväzného nariadenia, ktorý umožňuje členským štátom odmietajúcim prijať žiadateľov o azyl zaplatiť finančný príspevok alebo poskytnúť prevádzkovú a technickú podporu.

Toto opatrenie je podľa nej pre niektoré krajiny kontroverzné. "Mnohé z týchto krajín sú stále skôr krajinami emigrácie ako imigrácie, takže majú veľmi málo skúseností s prisťahovalectvom a väčšou kultúrnou rozmanitosťou. Nemajú preto veľa podnetov na akceptovanie relokácie (migrantov). Ide o princíp 'nie na mojom dvore'. Väčšina členských štátov sa snaží vyhnúť zvyšovaniu počtu migrantov," vysvetlila Ripollová Serventová. Dodáva, že otázku migrácie zachytili a využili populistické strany, ktoré ju vykresľujú ako hrozbu pre kultúru a životnú úroveň miestnych komunít.

Ustanovenia z nového paktu sa podľa nej budú zavádzať v jednotlivých členských krajinách rozlične. Štáty si pravdepodobne vyberú tie časti paktu, ktoré sa im najviac páčia, a tie budú efektívnejšie uplatňovať. "Niektoré pravidlá, najmä postupy na hraniciach, sa ťažko implementujú a veľkým problémom bude otázka monitoringu - najmä zo strany externých subjektov, ako sú organizácie občianskej spoločnosti," uzavrela pre TASR Ripollová Serventová.

EP v stredu hlasoval za reformu azylového systému Európskej únie. Po rokoch diskusií a sporov tak poslanci schválili dohodnutý kompromis, ktorý výrazne sprísni súčasné predpisy týkajúce sa migrácie do EÚ. Vlády niektorých krajín však s ustanoveniami novej reformy nesúhlasia. Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár odmieta novú európsku migračnú a azylovú politiku a nesúhlasí s princípom solidarity - štáty by mali podľa neho samy rozhodnúť, akú formu pomoci si zvolia, a to bez príkazu povinného finančného či materiálneho príspevku. S mechanizmom EÚ na premiestňovanie migrantov nesúhlasí ani poľský premiér Donald Tusk. Negatívne sa k reforme postavil aj maďarský premiér Viktor Orbán, podľa ktorého je migračný pakt "ďalším klincom do rakvy" eurobloku.