Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zmluva o úplnom zákaze jadrových skúšok bola prijatá v roku 1996 Valným zhromaždením OSN.
Autor TASR
Praha 26. októbra (TASR) - Chystané odstúpenie Ruska od ratifikácie Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) je symbolickým krokom Moskvy, ktorým dáva svetu najavo, že nešírenie jadrových zbraní pre ňu už nie je významné. V rozhovore pre TASR to uviedla výskumníčka Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe Petra Ditrichová, ktorá sa špecializuje na medzinárodné právo.
Zmluva o úplnom zákaze jadrových skúšok bola prijatá v roku 1996 Valným zhromaždením OSN. Dosiaľ však nevstúpila do platnosti, keďže ju neratifikovalo všetkých 44 presne určených krajín. Považuje sa však za jeden zo základných pilierov globálneho jadrového odzbrojenia, vyplýva zo stanoviska Úradu jadrového dozoru SR.
Rusko predmetnú zmluvu podpísalo v roku 1996 a ratifikovalo ju v roku 2000. Prezident Vladimir Putin však začiatkom októbra avizoval, že Rusko by mohlo stiahnuť svoju ratifikáciu tejto prelomovej zmluvy. Dodal, že hoci niektorí experti diskutujú o potrebe obnovenia jadrových skúšok, on ešte k tomuto záveru nedospel.
Obe komory ruského parlamentu, Štátna duma aj Rada federácie, v uplynulých dňoch schválili odstúpenie Ruska od ratifikácie CTBT. Zákon tak pôjde na podpis ruskému prezidentovi.
Moskva tvrdí, že týmto krokom chce dosiahnuť rovnaký status, aký majú Spojené štáty. Tie síce zmluvu podpísali, ale neratifikovali ju.
Ditrichová vysvetlila, že CTBT je zásadnou súčasťou medzinárodného rámca pre kontrolu jadrových zbraní a odzbrojenia. Pripomenula, že k 24. októbru túto zmluvu podpísalo 187 štátov, 178 ju aj ratifikovalo. K štátom, ktoré zmluvu podpísali, ale ju neratifikovali, patria aj USA, Čína, Egypt, Irán a Izrael. Ich ratifikácia je pritom zásadná, aby zmluva vstúpila do platnosti.
"Pokiaľ teda Ruská federácia oznámila 'dočasné' odstúpenie od ratifikácie zmluvy, z hľadiska medzinárodného práva síce ide o nevítaný krok, nie však o krok zásadným spôsobom ohrozujúci funkčnosť systému predvídaného týmto medzinárodným dohovorom," povedala Ditrichová. Túto zmluvu totiž stále nielenže neratifikovali, ale ani nepodpísali ďalšie krajiny, ktorých ratifikáciu predvída článok XIV. danej zmluvy, a to India, Severná Kórea a Pakistan.
Podľa výskumníčky Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe je dôležité, že Rusko zatiaľ neodvolalo svoj podpis tejto zmluvy. "Rusko bude ako signatár CTBT stále využívať výhody plynúce z celosvetového kontrolného režimu. Stále by malo mať prístup k údajom, ktoré dočasne režim CTBT zhromažďuje (dáta poskytované signatármi CTBT), z analýz údajov, ktoré vytvára a distribuuje, a z technológii, ktoré používa," vysvetlila.
Rusko však týmto krokom dáva najavo, že "vystupuje zo skupiny podobne zmýšľajúcich krajín, ktoré sa snažia o posilnenie medzinárodného režimu nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia, čím prispievajú k medzinárodnému mieru a bezpečnosti," uzavrela Ditrichová.
CTBT zakazuje všetky jadrové skúšky na Zemi (v atmosfére, pod zemou, vo vode) vykonané na vojenské alebo nevojenské účely bez ohľadu na veľkosť nálože, vysvetlil Úrad jadrového dozoru SR.
Zmluva o úplnom zákaze jadrových skúšok bola prijatá v roku 1996 Valným zhromaždením OSN. Dosiaľ však nevstúpila do platnosti, keďže ju neratifikovalo všetkých 44 presne určených krajín. Považuje sa však za jeden zo základných pilierov globálneho jadrového odzbrojenia, vyplýva zo stanoviska Úradu jadrového dozoru SR.
Rusko predmetnú zmluvu podpísalo v roku 1996 a ratifikovalo ju v roku 2000. Prezident Vladimir Putin však začiatkom októbra avizoval, že Rusko by mohlo stiahnuť svoju ratifikáciu tejto prelomovej zmluvy. Dodal, že hoci niektorí experti diskutujú o potrebe obnovenia jadrových skúšok, on ešte k tomuto záveru nedospel.
Obe komory ruského parlamentu, Štátna duma aj Rada federácie, v uplynulých dňoch schválili odstúpenie Ruska od ratifikácie CTBT. Zákon tak pôjde na podpis ruskému prezidentovi.
Moskva tvrdí, že týmto krokom chce dosiahnuť rovnaký status, aký majú Spojené štáty. Tie síce zmluvu podpísali, ale neratifikovali ju.
Ditrichová vysvetlila, že CTBT je zásadnou súčasťou medzinárodného rámca pre kontrolu jadrových zbraní a odzbrojenia. Pripomenula, že k 24. októbru túto zmluvu podpísalo 187 štátov, 178 ju aj ratifikovalo. K štátom, ktoré zmluvu podpísali, ale ju neratifikovali, patria aj USA, Čína, Egypt, Irán a Izrael. Ich ratifikácia je pritom zásadná, aby zmluva vstúpila do platnosti.
"Pokiaľ teda Ruská federácia oznámila 'dočasné' odstúpenie od ratifikácie zmluvy, z hľadiska medzinárodného práva síce ide o nevítaný krok, nie však o krok zásadným spôsobom ohrozujúci funkčnosť systému predvídaného týmto medzinárodným dohovorom," povedala Ditrichová. Túto zmluvu totiž stále nielenže neratifikovali, ale ani nepodpísali ďalšie krajiny, ktorých ratifikáciu predvída článok XIV. danej zmluvy, a to India, Severná Kórea a Pakistan.
Podľa výskumníčky Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe je dôležité, že Rusko zatiaľ neodvolalo svoj podpis tejto zmluvy. "Rusko bude ako signatár CTBT stále využívať výhody plynúce z celosvetového kontrolného režimu. Stále by malo mať prístup k údajom, ktoré dočasne režim CTBT zhromažďuje (dáta poskytované signatármi CTBT), z analýz údajov, ktoré vytvára a distribuuje, a z technológii, ktoré používa," vysvetlila.
Rusko však týmto krokom dáva najavo, že "vystupuje zo skupiny podobne zmýšľajúcich krajín, ktoré sa snažia o posilnenie medzinárodného režimu nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia, čím prispievajú k medzinárodnému mieru a bezpečnosti," uzavrela Ditrichová.
CTBT zakazuje všetky jadrové skúšky na Zemi (v atmosfére, pod zemou, vo vode) vykonané na vojenské alebo nevojenské účely bez ohľadu na veľkosť nálože, vysvetlil Úrad jadrového dozoru SR.
