Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Deklarácia podľa nej potvrdzuje európske odhodlanie v rozširovaní smerom na Balkán a ďalšiu spoluprácu v rôznych oblastiach. Nespomína sa však záväzok, že šestica krajín bude súčasťou bloku.
Autor TASR
Sofia/Bratislava 17. mája (TASR) - Signály západnému Balkánu už Európska únia poslala neraz, a to v najrozličnejších formách. Summit preto v tomto smere nebol ani prelomový, ani inovatívny. Pre TASR to uviedla analytička portálu euractiv.sk Lucia Yar.
"Potvrdzovanie záväzkov sa však už medzi Úniou a šesticou krajín stalo vítaným diplomatickým pravidlom. Vzájomné potľapkávanie sa po ramenách je aspoň minimálne cenené," konštatovala.
Deklarácia zo Sofie podľa nej potvrdzuje európske odhodlanie v rozširovaní smerom na Balkán a ďalšiu spoluprácu v oblastiach ako regionálny rozvoj, kultúra a školstvo. Nespomína sa ale jasný záväzok, že šestica krajín naozaj bude súčasťou bloku, keďže členské krajiny Únie stále ostávajú v otázke rozširovania nejednotné.
"Bulharské predsedníctvo postavilo spoluprácu s balkánskymi ašpirantami na členstvo v Únii na piedestál a v júli, keď štafetu preberie Rakúsko, sa očakáva podobný entuziazmus. No hoci Európska komisia a jej predseda už Čiernej Hore aj Srbsku – počas bulharského predsedníctva - ponúkli aj konkrétne termíny ich vstupu do Únie, rok 2025, podľa mnohých európskych politikov, ale aj analytikov to nie je najsprávnejší prístup," zdôraznila.
Domnieva sa, že na jednej strane sa v dôsledku situácie v oboch krajinách môže termín meniť vinou ktorejkoľvek zo zúčastnených strán, a na druhej strane by nesplnenie európskeho záväzku mohlo následne frustrovať miestne vlády aj obyvateľstvo a znižovať tak vôľu do bloku skutočne vstúpiť. "Táto skepsa (napr. Francúzska, Belgicka, Holandska, či Španielska) sa odrazila aj v sofijskej nešpecifickej deklarácii," uzavrela analytička.
Štvrtkový summit v Sofii bol prvým podujatím na vysokej úrovni medzi EÚ a krajinami Balkánu za posledných 15 rokov. Posledné podobné stretnutie sa konalo v Solúne v roku 2003 a bolo potvrdením "veľkého tresku", rozšírenia EÚ o nové krajiny. Ďalší takýto summit je naplánovaný na prvú polovicu roka 2020, keď Rade EÚ bude predsedať Chorvátsko.
(osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová)
"Potvrdzovanie záväzkov sa však už medzi Úniou a šesticou krajín stalo vítaným diplomatickým pravidlom. Vzájomné potľapkávanie sa po ramenách je aspoň minimálne cenené," konštatovala.
Deklarácia zo Sofie podľa nej potvrdzuje európske odhodlanie v rozširovaní smerom na Balkán a ďalšiu spoluprácu v oblastiach ako regionálny rozvoj, kultúra a školstvo. Nespomína sa ale jasný záväzok, že šestica krajín naozaj bude súčasťou bloku, keďže členské krajiny Únie stále ostávajú v otázke rozširovania nejednotné.
"Bulharské predsedníctvo postavilo spoluprácu s balkánskymi ašpirantami na členstvo v Únii na piedestál a v júli, keď štafetu preberie Rakúsko, sa očakáva podobný entuziazmus. No hoci Európska komisia a jej predseda už Čiernej Hore aj Srbsku – počas bulharského predsedníctva - ponúkli aj konkrétne termíny ich vstupu do Únie, rok 2025, podľa mnohých európskych politikov, ale aj analytikov to nie je najsprávnejší prístup," zdôraznila.
Domnieva sa, že na jednej strane sa v dôsledku situácie v oboch krajinách môže termín meniť vinou ktorejkoľvek zo zúčastnených strán, a na druhej strane by nesplnenie európskeho záväzku mohlo následne frustrovať miestne vlády aj obyvateľstvo a znižovať tak vôľu do bloku skutočne vstúpiť. "Táto skepsa (napr. Francúzska, Belgicka, Holandska, či Španielska) sa odrazila aj v sofijskej nešpecifickej deklarácii," uzavrela analytička.
Štvrtkový summit v Sofii bol prvým podujatím na vysokej úrovni medzi EÚ a krajinami Balkánu za posledných 15 rokov. Posledné podobné stretnutie sa konalo v Solúne v roku 2003 a bolo potvrdením "veľkého tresku", rozšírenia EÚ o nové krajiny. Ďalší takýto summit je naplánovaný na prvú polovicu roka 2020, keď Rade EÚ bude predsedať Chorvátsko.
(osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová)
