Bratislava 10. októbra (TASR) – Turecká operácia Prameň mieru proti Kurdom na severovýchode Sýrie podľa analytičky portálu euractiv.sk Lucie Yar nebola až tak nečakaná, ako sa na prvý pohľad zdá. Podľa nej však tomu v Európe nebola venovaná dostatočná pozornosť.

"(Americký) prezident Donald Trump o sťahovaní vojakov zo Sýrie hovoril od začiatku svojej kampane. Kvôli neohlásenému kroku v decembri odstúpil aj minister obrany Jim Mattis. O vytváraní bezpečnostnej, 30 kilometrov hlbokej zóny a postupnom presídľovaní migrantov z Turecka späť do Sýrie celé mesiace hovoril aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan," vysvetlila.

"Turci považujú vytvorenie koridoru za bezpečnostnú otázku, Kurdov na severe Sýrie považujú za teroristov. Počas celého trvania sýrskeho konfliktu patrili medzi úhlavných nepriateľov napriek tomu, že skutočný nepriateľ – militanti zo samozvaného kalifátu – boli inde," uviedla Yar. To, akým spôsobom Turecko zaobchádza s Kurdmi na severe Sýrie a s kurdskou menšinou na svojom území, je podľa nej "veľavravné a historicky sa opakuje."

"Problémom je, že najdôležitejším spojencom Západu v boji proti Islamskému štátu (IS) priamo na zemi sa nedal priestor na to, aby sa na tak zásadný manéver prichystali, s tým, že ani oni nechceli veriť, že ich takto Spojené štáty aj NATO hodia napospas ich momentálne najzásadnejšiemu protivníkovi – Ankare," skonštatovala Yar. Pripomenula, že bez Kurdov by nebolo možné hovoriť o porazení spomínanej teroristickej organizácie.

Yar pripúšťa aj možné zhoršenie humanitárnej situácie v sýrskom severnom regióne. Vzhľadom na to, že kurdskí bojovníci sa začnú presúvať na sever a podporia svoje jednotky na hranici s Tureckom a zároveň z tejto oblasti odídu aj americkí vojaci, vytvorí sa podľa nej priestor na to, aby "opustené" oblasti obsadili vojaci Damasku či spiace bunky bojovníkov IS.

Rovnako bude podľa nej dôležité sledovať aj to, ako "Turci preberú stráž nad zadržiavanými bojovníkmi IS a ich rodinami, ktoré mali doteraz pod patronátom Američania a čiastočne Kurdi".

Analytička tiež zdôraznila, že z Turecka odchádzajú nielen sýrski utečenci, ale aj domáce turecké obyvateľstvo, nespokojné s prehlbujúcou sa finančnou krízou.

Dôležité bude podľa nej tiež sledovať, ako bude situáciu riešiť Rusko, ktoré má dobré vzťahy s Tureckom i sýrskym prezidentom Bašárom Asadom. "Momentálne sa objavujú informácie aj o tom, že po odchode amerických vojsk budú Kurdi hľadať podporu inde a istým spôsobom by to mohla byť aj Moskva. Tá by mohla z konfliktu a neprehľadnej situácie v Sýrii, ktorá sa pravdepodobne začne ešte viac zahmlievať, ťažiť ešte viac," dodala.

Yar zároveň skonštatovala, že Európska únia stále nevie "čítať" ani Washington, a už vôbec nie Ankaru. Svojou reakciou podľa nej Trump neprekvapil, keďže o sťahovaní vojsk zo Sýrie hovoril od začiatku svojej kampane, aktívne aj posledné mesiace. Erdogan o vytvorení zóny hovoril ešte dlhšie.

Analytička podotkla, že v Európe sa tomu nevenovalo dostatok pozornosti. "Vôbec sa neriešila otázka islamských bojovníkov z EÚ, ktorých si mali európske štáty prebrať. A už vôbec sme nepočúvali Kurdov, ktorí boli najdôležitejším partnerom Západu v boji proti IS priamo na zemi," uviedla Yar.

Podľa nej sa pre EÚ vytvára priestor budovať si postavenie svetového hráča a zaujať čitateľný a principiálny postoj. "Pretože ak sa priestor v Sýrii uvoľní od Američanov a zamestná Kurdov a Turkov, najviac z toho bude ťažiť Moskva so silným spojivkom na Damask... A opäť sa budeme 'hnevať', že sa veci dejú bez nás," dodala.

Invázia Turecka do severovýchodnej Sýrie, kde operujú Kurdmi vedené Sýrske demokratické sily (SDF), sa začala v stredu. Ankara tak urobila po tom, ako sa z tejto oblasti stiahli americkí vojaci a tým uvoľnili cestu tureckej operácii proti Kurdom, dlhoročným spojencom Spojených štátov v boji proti islamským teroristom zo skupiny Islamský štát. Bezpečnostná rada OSN sa zíde vo štvrtok na žiadosť Británie, Francúzska, Nemecka, Belgicka a Poľska, aby prediskutovala situáciu v Sýrii.