Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lucia Yar dodala, že Turecko nastaví kormidlo podľa toho, ako rozhodne jeden človek.
Autor TASR
Bratislava 17. apríla (TASR) – Podľa analytičky portálu Euractiv.sk Lucii Yar je veľmi nesprávne predpokladať, že sa vzťahy Turecka s EÚ či inými členskými štátmi po nedeľňajšom (16.4.) referende zmenia v priebehu krátkej doby. "EÚ či krajiny ako Nemecko a Holandsko patria medzi najdôležitejších obchodných partnerov Turecka. A hoci rétorika prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana bola v ostatných týždňoch voči Západu viac ako ostrá, je samozrejmé, že súvisela práve s predreferendovou kampaňou. Pozorovatelia a analytici navyše vedia, že práve tento druh protizápadnej rétoriky je to, čo dokáže ešte stále burcovať veľké davy a vyvolávať emócie v Turecku," uviedla pre TASR.
Turecko považuje za most medzi východom a západom a na súčasných diplomatických vzťahoch je to podľa nej ešte viditeľnejšie. "Na jednej strane sú vyspelosť a ekonomické záujmy, ktoré už desaťročia so Západom fungujú, na druhej strane je stále väčšia a silnejúca túžba vydobyť si dôležitejšie miesto na globálnej politickej scéne či medzi moslimskými národmi – a aj to sú momentálne charakteristiky Erdoganovej politiky," zdôraznila Yar.
V najbližších dňoch bude podľa nej zaujímavé sledovať vyjadrenia politických lídrov v súvislosti s výsledkami tureckého referenda. "Práve EÚ, ale aj OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe - poznámka TASR) či NATO bude zaujímať najmä to, ako bude prezidentova vláda riešiť doma otázku obnovenia trestu smrti, zadržiavanie lídrov opozície, novinárov, kurdskú či utečeneckú otázku a podobne," dodala, pričom sa domnieva, že na tieto otázky pravdepodobne tak skoro odpoveď nedostaneme.
Výsledky referenda v Turecku sú veľmi tesné a potvrdzujú, že Turecko je jednoznačne polarizovanou krajinou v mnohých zásadných otázkach - v otázke postavenia islamu, prozápadneho orientovania i v otázke celkovej identity a smerovania štátu, a to môže v budúcnosti spôsobovať problémy nielen doma, ale aj na medzinárodnom poli. Pre TASR to uviedla Lucia Yar odborníčka na Turecko a analytička portálu Euractiv.sk.
"Bohužiaľ, prezident Recep Tayyip Erdogan sa doteraz nikdy neukázal byť pozitívnym aspektom v snahe zjednotiť polarizovanú tureckú spoločnosť. To, že by Turkov práve jeho osoba v blízkej budúcnosti zjednotila, je dnes takmer nemožné predpokladať," konštatovala.
Atmosféra počas nedeľňajšieho (16. 4.) referenda bola podľa pozorovateľov a médií pomerne napätá. Ako ďalej uviedla, objavilo sa veľmi veľa informácií o incidentoch, videá, fotografie, ktoré dokazujú, že niektoré výsledky by mohli byť spochybniteľné. "Nešťastnejší incident sa odohral v obci Čermik, neďaleko juhotureckého mesta Diyarbakir. Pri potýčke vo volebnej miestnosti tam zomreli dvaja ľudia – podľa niektorých sa snažili zabrániť manipulácii s hlasmi," uviedla.
Navyše informácia z ústrednej volebnej komisie hovorí o tom, že pri sčítavaní hlasov sa brali do úvahy aj tie volebné urny, ktoré neboli komisiami zalepené a vhodne opečiatkované, čo podľa analytičky vytvára ďalšie podozrenia. Výsledok referenda bude podľa nej tŕňom v oku polovici populácie, no akékoľvek prepočítavanie v krajine nezvykne priniesť veľké zmeny, hoci sa deje po voľbách pomerne často.
Domnieva sa, že v súčasnej situácii sa Turci veľmi skoro dostanú k volebným urnám opäť pre predčasné parlamentné voľby. "Na to, aby potvrdili zmeny v parlamente, ktoré nové ústavné zákony priniesli a aby sa celý proces prechodu na prezidentský systém dal do pohybu v súlade s očakávaniami prezidenta. Vláda to niekoľkokrát pred referendom avizovala," dodala.
V bežnom živote Turkov sa podľa nej zo začiatku toho nemusí veľa zmeniť, no z dlhodobého hľadiska je jasné, že krajina nastaví kormidlo podľa toho, ako rozhodne jeden človek. Už dnes predpokladá, že polovici obyvateľstva to nemusí vyhovovať. "Demokracia v Turecku si už nebude mať kam hodiť záchranný čln," zdôvodnila.
Podľa predbežných oficiálnych výsledkov sa väčšina účastníkov referenda vyslovila za posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu politického systému zo súčasného parlamentného na prezidentský. Víťazstvo zástancov ústavných zmien potvrdil predseda ústrednej volebnej komisie Sadi Güven.
Tureckí voliči sa mali v referende paušálne vyjadriť k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Tie vstúpia do platnosti po parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať v roku 2019.
Turecko považuje za most medzi východom a západom a na súčasných diplomatických vzťahoch je to podľa nej ešte viditeľnejšie. "Na jednej strane sú vyspelosť a ekonomické záujmy, ktoré už desaťročia so Západom fungujú, na druhej strane je stále väčšia a silnejúca túžba vydobyť si dôležitejšie miesto na globálnej politickej scéne či medzi moslimskými národmi – a aj to sú momentálne charakteristiky Erdoganovej politiky," zdôraznila Yar.
V najbližších dňoch bude podľa nej zaujímavé sledovať vyjadrenia politických lídrov v súvislosti s výsledkami tureckého referenda. "Práve EÚ, ale aj OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe - poznámka TASR) či NATO bude zaujímať najmä to, ako bude prezidentova vláda riešiť doma otázku obnovenia trestu smrti, zadržiavanie lídrov opozície, novinárov, kurdskú či utečeneckú otázku a podobne," dodala, pričom sa domnieva, že na tieto otázky pravdepodobne tak skoro odpoveď nedostaneme.
Turecko nastaví kormidlo podľa toho, ako rozhodne jeden človek
Výsledky referenda v Turecku sú veľmi tesné a potvrdzujú, že Turecko je jednoznačne polarizovanou krajinou v mnohých zásadných otázkach - v otázke postavenia islamu, prozápadneho orientovania i v otázke celkovej identity a smerovania štátu, a to môže v budúcnosti spôsobovať problémy nielen doma, ale aj na medzinárodnom poli. Pre TASR to uviedla Lucia Yar odborníčka na Turecko a analytička portálu Euractiv.sk.
"Bohužiaľ, prezident Recep Tayyip Erdogan sa doteraz nikdy neukázal byť pozitívnym aspektom v snahe zjednotiť polarizovanú tureckú spoločnosť. To, že by Turkov práve jeho osoba v blízkej budúcnosti zjednotila, je dnes takmer nemožné predpokladať," konštatovala.
Atmosféra počas nedeľňajšieho (16. 4.) referenda bola podľa pozorovateľov a médií pomerne napätá. Ako ďalej uviedla, objavilo sa veľmi veľa informácií o incidentoch, videá, fotografie, ktoré dokazujú, že niektoré výsledky by mohli byť spochybniteľné. "Nešťastnejší incident sa odohral v obci Čermik, neďaleko juhotureckého mesta Diyarbakir. Pri potýčke vo volebnej miestnosti tam zomreli dvaja ľudia – podľa niektorých sa snažili zabrániť manipulácii s hlasmi," uviedla.
Navyše informácia z ústrednej volebnej komisie hovorí o tom, že pri sčítavaní hlasov sa brali do úvahy aj tie volebné urny, ktoré neboli komisiami zalepené a vhodne opečiatkované, čo podľa analytičky vytvára ďalšie podozrenia. Výsledok referenda bude podľa nej tŕňom v oku polovici populácie, no akékoľvek prepočítavanie v krajine nezvykne priniesť veľké zmeny, hoci sa deje po voľbách pomerne často.
Domnieva sa, že v súčasnej situácii sa Turci veľmi skoro dostanú k volebným urnám opäť pre predčasné parlamentné voľby. "Na to, aby potvrdili zmeny v parlamente, ktoré nové ústavné zákony priniesli a aby sa celý proces prechodu na prezidentský systém dal do pohybu v súlade s očakávaniami prezidenta. Vláda to niekoľkokrát pred referendom avizovala," dodala.
V bežnom živote Turkov sa podľa nej zo začiatku toho nemusí veľa zmeniť, no z dlhodobého hľadiska je jasné, že krajina nastaví kormidlo podľa toho, ako rozhodne jeden človek. Už dnes predpokladá, že polovici obyvateľstva to nemusí vyhovovať. "Demokracia v Turecku si už nebude mať kam hodiť záchranný čln," zdôvodnila.
Podľa predbežných oficiálnych výsledkov sa väčšina účastníkov referenda vyslovila za posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu politického systému zo súčasného parlamentného na prezidentský. Víťazstvo zástancov ústavných zmien potvrdil predseda ústrednej volebnej komisie Sadi Güven.
Tureckí voliči sa mali v referende paušálne vyjadriť k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Tie vstúpia do platnosti po parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať v roku 2019.
