Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V súčasnosti podľa neho z dlhodobého hľadiska najviac Európu ohrozuje praktická nemožnosť stabilizácie oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky a pretrvávajúci ozbrojený konflikt na Ukrajine.
Autor TASR
Varšava 8. júna (TASR) – Zoskupenie Bukureštskej deviatky (B9) je de facto bezpečnostnopolitickou obdobou formácie Vyšehradskej štvorky (V4) alebo Iniciatívy troch morí. Pre TASR to uviedol analytik Globsec Policy Institute Tomáš Nagy v nadväznosti na piatkové stretnutie prezidentov B9 vo Varšave.
Úlohou Iniciatívy troch morí je posilnenie väzieb najmä na osi sever-juh v regióne širšie vnímanej strednej Európy medzi Baltským, Jadranským a Čiernym morom.
"Aj keď je ešte stále menej etablovanou regionálnou formáciou, keďže vznikla len v roku 2014, aktivizmus prichádzajúci z poľskej a rumunskej strany vytvára predpoklad postupného etablovania B9-tky," spresnil.
Za dôležité témy rokovania analytik označil predovšetkým aliančné vojenské výzvy, ktorým spojenci čelia v regiónoch Pobaltia a Čierneho mora, a takisto aj otázku trvalo udržateľného navyšovania obranných výdavkov v spojení s modernizáciou ozbrojených síl, zvyšovaním ich operačnej pripravenosti a zlepšovaním vnútroaliančnej vojenskej mobility.
"Poľsko a Rumunsko sa trvalo snažia o zvyšovanie pozornosti, ktorú by Aliancia mala venovať svojmu východnému krídlu, a táto platforma môže - cez primárnu regionálnu koordináciu stanovísk - pôsobiť ako multiplikátor váhy zmenených regionálnych lídrov," konštatoval Nagy.
V súčasnosti podľa neho z dlhodobého hľadiska najviac Európu ohrozuje praktická nemožnosť stabilizácie oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky a pretrvávajúci ozbrojený konflikt na Ukrajine.
"Veľmi dynamicky sa vyvíjajúcou doménou vojenskej aj civilnej konfrontácie je 'kyberpriestor' a v geopolitickej rovine je obrovskou hrozbou pre kontinent jej ďalšia vnútropolitická fragmentácia, ktorá môže z Európy urobiť pasívneho pozorovateľa zhoršujúceho sa bezpečnostného prostredia," uzavrel Nagy.
Slovensko na piatkovom stretnutí prezidentov skupiny B9 vo Varšave zastupoval prezident Andrej Kiska. Formácia združuje členské krajiny NATO a EÚ ležiace na východnom okraji týchto zoskupení (štáty V4, pobaltské štáty, Rumunsko a Bulharsko). Jej lídrami sú predstavitelia Poľska a Rumunska. Prvýkrát sa zoskupenie stretlo na úrovni hláv štátov v Bukurešti v novembri 2015. Odvtedy sa okrem stretnutí na úrovni najvyšších predstaviteľov štátov konali i stretnutia zástupcov národných parlamentov a ministrov zahraničných vecí a obrany.
Cieľom piatkových rokovaní bolo skoordinovať pozície členských krajín na východnej hranici pred nadchádzajúcim summitom NATO, ktorý sa uskutoční v Bruseli 11.–12. júla, a potvrdiť jednotné pozície k hlavným témam summitu.
Prezident Kiska sa ešte zúčastní spomienkového podujatia pri príležitosti 100. výročia nezávislosti Poľska. Na ňom odovzdá poľskému prezidentovi Andrzejovi Dudovi dar – list generála Milana Rastislava Štefánika z roku 1919 v Belvedérskom paláci.
Prezident SR by mal ukončiť návštevu Poľska v piatok večer.
(osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová)
Úlohou Iniciatívy troch morí je posilnenie väzieb najmä na osi sever-juh v regióne širšie vnímanej strednej Európy medzi Baltským, Jadranským a Čiernym morom.
"Aj keď je ešte stále menej etablovanou regionálnou formáciou, keďže vznikla len v roku 2014, aktivizmus prichádzajúci z poľskej a rumunskej strany vytvára predpoklad postupného etablovania B9-tky," spresnil.
Za dôležité témy rokovania analytik označil predovšetkým aliančné vojenské výzvy, ktorým spojenci čelia v regiónoch Pobaltia a Čierneho mora, a takisto aj otázku trvalo udržateľného navyšovania obranných výdavkov v spojení s modernizáciou ozbrojených síl, zvyšovaním ich operačnej pripravenosti a zlepšovaním vnútroaliančnej vojenskej mobility.
"Poľsko a Rumunsko sa trvalo snažia o zvyšovanie pozornosti, ktorú by Aliancia mala venovať svojmu východnému krídlu, a táto platforma môže - cez primárnu regionálnu koordináciu stanovísk - pôsobiť ako multiplikátor váhy zmenených regionálnych lídrov," konštatoval Nagy.
V súčasnosti podľa neho z dlhodobého hľadiska najviac Európu ohrozuje praktická nemožnosť stabilizácie oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky a pretrvávajúci ozbrojený konflikt na Ukrajine.
"Veľmi dynamicky sa vyvíjajúcou doménou vojenskej aj civilnej konfrontácie je 'kyberpriestor' a v geopolitickej rovine je obrovskou hrozbou pre kontinent jej ďalšia vnútropolitická fragmentácia, ktorá môže z Európy urobiť pasívneho pozorovateľa zhoršujúceho sa bezpečnostného prostredia," uzavrel Nagy.
Slovensko na piatkovom stretnutí prezidentov skupiny B9 vo Varšave zastupoval prezident Andrej Kiska. Formácia združuje členské krajiny NATO a EÚ ležiace na východnom okraji týchto zoskupení (štáty V4, pobaltské štáty, Rumunsko a Bulharsko). Jej lídrami sú predstavitelia Poľska a Rumunska. Prvýkrát sa zoskupenie stretlo na úrovni hláv štátov v Bukurešti v novembri 2015. Odvtedy sa okrem stretnutí na úrovni najvyšších predstaviteľov štátov konali i stretnutia zástupcov národných parlamentov a ministrov zahraničných vecí a obrany.
Cieľom piatkových rokovaní bolo skoordinovať pozície členských krajín na východnej hranici pred nadchádzajúcim summitom NATO, ktorý sa uskutoční v Bruseli 11.–12. júla, a potvrdiť jednotné pozície k hlavným témam summitu.
Prezident Kiska sa ešte zúčastní spomienkového podujatia pri príležitosti 100. výročia nezávislosti Poľska. Na ňom odovzdá poľskému prezidentovi Andrzejovi Dudovi dar – list generála Milana Rastislava Štefánika z roku 1919 v Belvedérskom paláci.
Prezident SR by mal ukončiť návštevu Poľska v piatok večer.
(osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová)
