Rotterdam/Bratislava 3. novembra (TASR) – Kampaň pred americkými prezidentskými voľbami bola veľmi ovplyvnená koronavírusom a krízou, ktorá sa v USA odohrala. Rezonovali i rasové otázky. Naopak, zahraničná politika počas kampane nezohrala takmer žiadnu úlohu. Pre TASR to uviedol odborník na zahraničnú politiku a medzinárodnú bezpečnosť z Erazmovej Univerzity v Rotterdame Michal Onderčo, ktorý v minulosti pôsobil aj na Kolumbijskej či Stanfordovej univerzite v USA.

"Volebná kampaň bola viac-menej o domácich otázkach. Je to rozdiel v porovnaní s predchádzajúcimi volebnými kampaňami, v ktorých rezonovali napríklad otázky o odsune vojakov zo zahraničia späť do USA. Tieto témy dokonca dominovali. V tohtoročnej kampani otázky súvisiace so zahraničnou politikou neboli nosnými," konštatoval analytik.

Koncom júla sa americký výskumný inštitút Pew Research Center pýtal Američanov na to, čo považujú za najdôležitejšiu tému volieb. "Štyria z piatich Američanov uviedli, že pri volení kandidáta sa budú rozhodovať na základe ekonomického kritéria. To znamená, že ekonomická otázka je naozaj niečo, čo je obrovskou témou na diskusiu tak ako pre republikánskych, tak aj pre demokratických voličov," povedal Onderčo.

Počas tohtoročných volieb zohráva v porovnaní s predchádzajúcimi významnejšiu úlohu aj korešpondenčná voľba, ktorú súčasný prezident Donald Trump počas kampane spochybňoval. Podľa analytika je veľmi zaujímavé, že pri hlasovaní poštou a aj predčasnom hlasovaní došlo k veľkej mobilizácii demokratov. V dôsledku toho sa podľa neho rovnako zmobilizovali aj republikánski voliči. "Prezident Trump spochybňoval voľbu poštou, videl v nej možnosť na zmanipulovanie volieb. Druhá časť jeho kampane bola zameraná práve na spochybňovanie voľby poštou. Zároveň vyzýval svojich podporovateľov, aby sa na voľbách zúčastnili fyzicky," zdôraznil.

Podľa doterajších prieskumov je známe, že niektorí Trumpovi voliči spred štyroch rokov sa rozhodli, že mu už svoj hlas nedajú. Onderčo vidí príčinu v tom, že jeho niekdajší voliči nie sú spokojní so spôsobom, ako sa jeho administratíva vyrovnala so súčasnou pandémiou, keďže gro jeho elektorátu tvorili starší občania a občania žijúci na vidieku, ktorých sa koronavírus dotkol najviac. Taktiež časť jeho sklamaných voličov ho volila preto, aby zmenila systém. Svoj hlas dala z toho dôvodu kandidátovi z vonkajšieho prostredia. Podľa analytika však nakoniec zistili, že jeho zvolením priniesli do systému až príliš veľa zmien a v konečnom dôsledku aj v určitej miere destabilizáciu samotného systému. Navyše dodal, že súčasný prezident nesplnil to, čo im sľúbil v predchádzajúcich voľbách.

Nedá sa podľa neho jednoznačne povedať, či tohtoročné voľby budú voľbami tradičnými z pohľadu republikánskeho a demokratického elektorátu, alebo pôjde skôr o voľbu proti súčasnému prezidentovi. Jedna z výhod Trumpovho protikandidáta Joea Bidena podľa Onderča spočíva v tom, že pre Američanov je čitateľným kandidátom, vedia, čo od neho môžu očakávať - čo je zároveň aj jedna z vecí, ktorú zdôraznil počas svojej volebnej kampane. "Ľudia ho poznajú, nie je krajne ľavicový politik. Nie je to ideológ, je to pre nich pragmatický politik, ktorý sa zameriava na stredového voliča. Zároveň je to výhoda, ktorú mal Biden aj oproti ostatným demokratickým kandidátom," zhodnotil.

Podľa analytika súčasný prezident Donald Trump neobháji prezidentský post. "Na základe posledných prieskumov je tam 20-percentná šanca, že áno," uzavrel Michal Onderčo.

Američania v utorok rozhodujú o tom, či súčasný prezident Donald Trump zostane v Bielom dome ďalšie štyri roky. Trumpovým vyzývateľom je demokratický kandidát Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu (2009-2017). Trump je v poradí 45. americkým prezidentom.