Praha 23. septembra (TASR) - Mobilizácia ruských záložníkov naznačuje, že vojna na Ukrajine bude dlhá. Nie je však dôvod na obavy, že do tohto konfliktu budú priamo zatiahnuté aj ďalšie krajiny. Pre TASR to uviedol Jan Ludvík z Katedry bezpečnostných štúdií na Karlovej univerzite v Prahe.
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu v Rusku vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgua bude na základe tohto rozhodnutia mobilizovaných 300.000 záložníkov ruských ozbrojených síl.
Na predmetné Putinove vyhlásenie reagovalo viacero európskych krajín vrátane Litvy, ktorá v stredu oznámila, že zvýšila úroveň pripravenosti síl rýchlej reakcie svojej armády. Na čiastočnú mobilizáciu v Rusku reagoval aj šéf fínskeho rezortu obrany Antti Kaikkonen, ktorý povedal, že fínske obranné sily sú dobre pripravené a Helsinki situáciu pozorne monitorujú.
Ruskou mobilizáciou sa podľa analytika bezpečnostná situácia v Európe nijak zásadne nemení. "Mobilizácia ruských záloh nám dáva dôvod domnievať sa, že vojna bude dlhá. Nie je však dôvod domnievať sa, že do nej budú priamo zatiahnuté ďalšie krajiny," konštatoval.
Dopad mobilizácie 300.000 ruských záložníkov na vývoj bojov na Ukrajine bude podľa bezpečnostného analytika Ludvíka "záležať na spôsobe prevedenia mobilizácie". "V tejto chvíli nemožno presne povedať, aký bude," uviedol.
Autá stoja v rade na prekročenie hraníc z Ruska do Fínska na hraničnom priechode Nuijama vo fínskom Lappeenrante 22. septembra 2022.Foto: TASR/AP
Na otázku o možných vyhliadkach na ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu odborník z Karlovej univerzity odpovedal, že v súčasnosti možno očakávať skôr dlhotrvajúci konflikt. "Zatiaľ sa úplne nerysujú plány na jeho riešenie," dodal.
V štyroch regiónoch, ktoré na Ukrajine okupujú ruské sily – samozvaných republikách na východe Ukrajiny, Doneckej a Luhanskej, a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny sa v piatok začali referendá o ich pripojení k Rusku. Podľa Ludvíka Ukrajina o dané územia po referendách prísť môže, no bude záležať, ako sa bude vyvíjať situácia na fronte. "Po referendách bude pre Rusko ťažšie tieto územia Ukrajine vrátiť diplomatickou cestou," skonštatoval.
- Izraelská armáda v stredu oznámila, že od obnovenia operácií vpalestínskom Pásme Gazy vytvorila na 30 percentách jeho územia bezpečnostnú nárazníkovú zónu, zaútočila na približne 1200 teroristických cieľov a vykonala viac ako 100 cielených eliminácií.
- Slovensko a Chorvátsko sa zhodli na spolupráci pri presadzovaní priorít oboch štátov v pripravovanom Viacročnom finančnom rámci (VFR) Európskej únie na roky 2028 – 2034 s cieľom vyjednať čo najlepšie podmienky v kohéznej a spoločnej poľnohospodárskej podpore.
