Kandidátom na post ministra zahraničných vecí by sa okrem Baerbockovej mohol stať bývalý šéf Zelených Cem Özdemir.
Autor TASR
Berlín 28. septembra (TASR) - Je vysoko pravdepodobné, že v budúcej koaličnej vláde v Nemecku budú súčasné opozičné strany - Zelení a Slobodná demokratická strana (FDP), ktoré dostanú kľúčové ministerstvá. Zelení na čele s ich spolupredsedníčkou Annalenou Baerbockovou by mohli obsadiť okrem iného rezort diplomacie, zatiaľ čo liberáli z FDP by sa mohli rozhodnúť buď pre ministerstvo financií alebo hospodárstva. Uviedol to v utorňajšom rozhovore pre TASR Milan Nič, výskumný pracovník Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku (DGAP) so sídlom v Berlíne.
Ďalším kandidátom na post ministra zahraničných vecí by sa okrem Baerbockovej mohol stať bývalý šéf Zelených Cem Özdemir. Strana má okrem toho záujem aj o funkciu vicekancelára, ktorú by mohol zastávať spolupredseda Zelených Robert Habeck. Zelení by mohli podľa analytika takisto viesť nové "superministerstvo" životného prostredia a dopravy.
Ako približuje Nič, je "takticky dobré, že FDP a Zelení sa (pred sondážnymi rokovaniami so sociálnymi demokratmi z SPD alebo konzervatívcami z CDU/CSU) chcú najprv radiť spolu, lebo ich program a smerovanie sú odlišné". Zelení sú napríklad priaznivcami ďalšieho rozširovania EÚ o balkánske štáty, zatiaľ čo FDP sú v tomto ohľade kritickejší. Ďalším záujmovým stretom v oblasti zahraničnej politiky je obrana a nasadenie nemeckej armády v zahraničných misiách. FDP je podľa slov analytika navyše proti prehĺbeniu európskej integrácie vo finančných a ekonomických otázkach a podporuje napríklad obmedzenie Fondu obnovy EÚ, pričom Zelení sú solidárnejší, štedrejší a chcú viac regulácií.
Obe strany však zastávajú spoločné pozície čo sa týka podpory Ukrajiny v konflikte na Donbase ako "dôležitého faktora európskej bezpečnosti, stability", ako aj ostrejší prístup k Rusku. Ich zámerom je väčšia ochrana ľudských práv a posilnenie demokracie.
Zelení vystupujú podľa Niča ako "kritici doterajšej veľkej koalície" CDU/CSU a SPD čo sa týka postojov voči Rusku a Číne. "Budú chcieť viac politiku princípov, a to aj v otázke hodnôt vo vnútri EÚ, jej základných princípov, a tiež vo vzťahu k životnému prostrediu či multilaterálnym dohodám o klíme," približuje. Ich cieľom je do vlády zapojiť aj viac žien.
V novom povolebnom zložení Spolkového snemu (Bundestagu) očakáva Nič prísnejšiu rétoriku v otázke vlády práva, dodržiavania pravidiel, kontroly konfliktu záujmov, korupcie s eurofondami a počíta aj s rýchlym tempom znižovania emisií či prechodu na elektromobilitu. Preto bude podľa neho potrebné, aby Berlín zintenzívnil politický dialóg aj s krajinami strednej a východnej Európy.
"V novom Bundestagu to bude možno ťažšie, pretože mnohí veteráni z dvoch veľkých strán (únia CDU/CSU a SPD) neboli zvolení, nebudú tvoriť politiku, a tí noví sú menej znalí strednej Európy, majú tam menej kontaktov," poznamenal Nič. Ako ďalej vysvetľuje, "do Bundestagu príde nová generácia nemeckých politikov, ktorá je viac socializovaná v západnej Európe". Tí si podľa jeho slov "uvedomujú, že im chýbajú výrazní politickí partneri v našich krajinách a budú sa snažiť také partnerstvá nájsť". Nič dodáva, že "výzvou je viac ich zaangažovať aj do našich pohľadov zo strednej a východnej Európy a našich záujmov v európskej politike".
Ďalším kandidátom na post ministra zahraničných vecí by sa okrem Baerbockovej mohol stať bývalý šéf Zelených Cem Özdemir. Strana má okrem toho záujem aj o funkciu vicekancelára, ktorú by mohol zastávať spolupredseda Zelených Robert Habeck. Zelení by mohli podľa analytika takisto viesť nové "superministerstvo" životného prostredia a dopravy.
Ako približuje Nič, je "takticky dobré, že FDP a Zelení sa (pred sondážnymi rokovaniami so sociálnymi demokratmi z SPD alebo konzervatívcami z CDU/CSU) chcú najprv radiť spolu, lebo ich program a smerovanie sú odlišné". Zelení sú napríklad priaznivcami ďalšieho rozširovania EÚ o balkánske štáty, zatiaľ čo FDP sú v tomto ohľade kritickejší. Ďalším záujmovým stretom v oblasti zahraničnej politiky je obrana a nasadenie nemeckej armády v zahraničných misiách. FDP je podľa slov analytika navyše proti prehĺbeniu európskej integrácie vo finančných a ekonomických otázkach a podporuje napríklad obmedzenie Fondu obnovy EÚ, pričom Zelení sú solidárnejší, štedrejší a chcú viac regulácií.
Obe strany však zastávajú spoločné pozície čo sa týka podpory Ukrajiny v konflikte na Donbase ako "dôležitého faktora európskej bezpečnosti, stability", ako aj ostrejší prístup k Rusku. Ich zámerom je väčšia ochrana ľudských práv a posilnenie demokracie.
Zelení vystupujú podľa Niča ako "kritici doterajšej veľkej koalície" CDU/CSU a SPD čo sa týka postojov voči Rusku a Číne. "Budú chcieť viac politiku princípov, a to aj v otázke hodnôt vo vnútri EÚ, jej základných princípov, a tiež vo vzťahu k životnému prostrediu či multilaterálnym dohodám o klíme," približuje. Ich cieľom je do vlády zapojiť aj viac žien.
V novom povolebnom zložení Spolkového snemu (Bundestagu) očakáva Nič prísnejšiu rétoriku v otázke vlády práva, dodržiavania pravidiel, kontroly konfliktu záujmov, korupcie s eurofondami a počíta aj s rýchlym tempom znižovania emisií či prechodu na elektromobilitu. Preto bude podľa neho potrebné, aby Berlín zintenzívnil politický dialóg aj s krajinami strednej a východnej Európy.
"V novom Bundestagu to bude možno ťažšie, pretože mnohí veteráni z dvoch veľkých strán (únia CDU/CSU a SPD) neboli zvolení, nebudú tvoriť politiku, a tí noví sú menej znalí strednej Európy, majú tam menej kontaktov," poznamenal Nič. Ako ďalej vysvetľuje, "do Bundestagu príde nová generácia nemeckých politikov, ktorá je viac socializovaná v západnej Európe". Tí si podľa jeho slov "uvedomujú, že im chýbajú výrazní politickí partneri v našich krajinách a budú sa snažiť také partnerstvá nájsť". Nič dodáva, že "výzvou je viac ich zaangažovať aj do našich pohľadov zo strednej a východnej Európy a našich záujmov v európskej politike".