Londýn 23. februára (TASR) - Európske krajiny sa v dôsledku konfliktu na Ukrajine začali viac zameriavať na svoju obranu i energetickú bezpečnosť. Vojna takisto ukázala výrazné slabiny Ruska v oblasti armády a obrany. Uviedol to James Hackett z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) v minulotýždňovej analýze (15. februára), z ktorej TASR správu prevzala.

"Ruská invázia v roku 2022 poskytla Severoatlantickej aliancii nový dôvod existencie (raison d’tre) a primäla Fínsko a Švédsko, aby oficiálne požiadali o vstup do Aliancie," napísal Hackett, ktorý sa venuje analýzam v oblasti konfliktov, armády a obranných technológií. Mnohé štáty takisto prehodnotili svoje priority v oblasti obrany a strategické ťažisko v Európe sa presunulo viac na sever a na východ.

Hackett poukázal na vplyvy konfliktu na Ukrajine na bezpečnostné prostredie Európy a pripomína ďalšie možné rozširovanie NATO, zvyšovanie vojenských spôsobilostí európskych krajín či ďalšie záväzky Spojených štátov.

Pripomenul nový fond na posilnenie nemeckej obrany, ktorý spolkový kancelár Olaf Scholz oznámil krátko po začiatku ruskej invázie, či zvýšenie výdavkov na obranu u viacerých krajín – čo je najviac viditeľné v Poľsku.

Hackett píše o problémoch Ruska, ktoré sa vyskytli počas takmer rok trvajúcej vojny. Inváziu podľa neho začalo na základe viacerých nesprávnych predpokladov. "Ukrajinskí lídri z krajiny neušli a ukrajinské ozbrojené zložky sa nezrútili," napísal. Dodal, že ruská armáda sa ukázala byť nedostatočne pripravená na ofenzívu voči odhodlanému a dobre vyzbrojenému protivníkovi.

"Ruské sily preukázali nižšie štandardy v oblasti strategickej spôsobilosti, velenia a logistiky než Ukrajina," píše. Konštatuje, že ak bolo hlavným cieľom vojny potvrdiť ruskú nadradenosť voči blízkemu zahraničiu, účinok bol presne opačný.

Bielorusko sa zblížilo s Ruskom a Hackett ho označil za "spoluvinníka" invázie na Ukrajinu, keďže Rusku poskytlo logistickú aj materiálnu podporu. Rusko však zjavne stratilo časť vplyvu v strednej Ázii a je diskutabilné, či dokáže byť sprostredkovateľom napríklad medzi Arménskom a Azerbajdžanom, uvádza analytik.

Tiež dodáva, že Rusko sa v rámci svojej stratégie počas zimy usilovalo oslabiť odhodlanie Západu obmedzením dodávok plynu, na čo európske krajiny zareagovali posilňovaním svojej energetickej bezpečnosti.

Rusko bude podľa Hacketta spôsobovať Európe starosti o bezpečnosť ešte najmenej desaťročie. Pripomína však bezpečnostnú stratégiu USA z októbra 2022, v ktorej americká vláda za najväčšiu hrozbu pre Washington označila Čínu.