Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup krajiny do NATO.
Autor TASR
Praha 13. mája (TASR) - V prípade vstupu Fínska a Švédska do NATO nastane v prvom rade posilnenie kolektívnej bezpečnosti prostredníctvom Severoatlantickej aliancie, ktorá spoločne s EÚ slúži ako ochrankyňa bezpečnosti a stability Európy. Pre TASR to v piatok povedal analytik z českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) Pavel Havlíček.
"Pre Alianciu bude jednoduchšie vymedziť sa voči ruskej agresii a brániť svojich členov na severe Európy," povedal. Zároveň pripomenul, že Švédsko a Fínsko sú členskými krajinami EÚ a so zvyškom Západu ich prepájajú bilaterálne záväzky.
Reakcia Ruska na možný vstup týchto krajín do NATO podobným spôsobom ako v prípade invázie na Ukrajinu podľa Havlíčka nehrozí. "Viacero západných krajín vrátane USA, Spojeného kráľovstva či ďalších severských krajín už oznámilo, že by Fínsku v prípade vojenského vpádu z ruskej strany prišli na pomoc," povedal. V praxi by to znamenalo aktivovanie článku päť Severoatlantickej zmluvy, ktorý predpokladá zapojenie ďalších členov NATO do kolektívnej obrany v prípade napadnutia územia či jednotiek niektorej z členských krajín. Havlíček pripomenul, že do ochrany Fínska by sa mohli zapojiť aj členské krajiny EÚ na základe Lisabonskej zmluvy.
Už článok 42.7 Zmluvy o EÚ hovoril o takzvanej doložke o vzájomnej pomoci, čo znamená, že v prípade ozbrojenej agresie na území ktorejkoľvek členskej krajiny sú ostatní členovia povinní poskytnúť jej pomoc v súlade s článkom 51 Charty OSN, uvádza EÚ na svojej oficiálnej webovej stránke.
Na druhej strane sa však podľa analytika nedá vylúčiť, že Rusko využije obdobie pred potvrdením štatútu Fínska a Švédska a ich prijatím do Aliancie na destabilizáciu rôznymi prostriedkami vrátane hybridných nástrojov, kybernetických útokov či obmedzením energetickej a ekonomickej spolupráce.
Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup krajiny do NATO. Agentúra Reuters upozornila, že ide o historickú zmenu v politike Fínska vyvolanú ruskou inváziou na Ukrajinu.
Úsilie Fínska stať sa členskou krajinou NATO podporili viaceré krajiny vrátane Francúzska, Nemecka či Slovenska, ako aj generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg.
Fínsko a susedné Švédsko, ktoré taktiež zvažuje vstup do Aliancie, si totiž zachovávali neutralitu aj počas studenej vojny, a to preto, aby neprovokovali Sovietsky zväz. Švédsko má svoje rozhodnutie o prípadnom vstupe do Aliancie oznámiť v najbližších dňoch.
"Pre Alianciu bude jednoduchšie vymedziť sa voči ruskej agresii a brániť svojich členov na severe Európy," povedal. Zároveň pripomenul, že Švédsko a Fínsko sú členskými krajinami EÚ a so zvyškom Západu ich prepájajú bilaterálne záväzky.
Reakcia Ruska na možný vstup týchto krajín do NATO podobným spôsobom ako v prípade invázie na Ukrajinu podľa Havlíčka nehrozí. "Viacero západných krajín vrátane USA, Spojeného kráľovstva či ďalších severských krajín už oznámilo, že by Fínsku v prípade vojenského vpádu z ruskej strany prišli na pomoc," povedal. V praxi by to znamenalo aktivovanie článku päť Severoatlantickej zmluvy, ktorý predpokladá zapojenie ďalších členov NATO do kolektívnej obrany v prípade napadnutia územia či jednotiek niektorej z členských krajín. Havlíček pripomenul, že do ochrany Fínska by sa mohli zapojiť aj členské krajiny EÚ na základe Lisabonskej zmluvy.
Už článok 42.7 Zmluvy o EÚ hovoril o takzvanej doložke o vzájomnej pomoci, čo znamená, že v prípade ozbrojenej agresie na území ktorejkoľvek členskej krajiny sú ostatní členovia povinní poskytnúť jej pomoc v súlade s článkom 51 Charty OSN, uvádza EÚ na svojej oficiálnej webovej stránke.
Na druhej strane sa však podľa analytika nedá vylúčiť, že Rusko využije obdobie pred potvrdením štatútu Fínska a Švédska a ich prijatím do Aliancie na destabilizáciu rôznymi prostriedkami vrátane hybridných nástrojov, kybernetických útokov či obmedzením energetickej a ekonomickej spolupráce.
Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup krajiny do NATO. Agentúra Reuters upozornila, že ide o historickú zmenu v politike Fínska vyvolanú ruskou inváziou na Ukrajinu.
Úsilie Fínska stať sa členskou krajinou NATO podporili viaceré krajiny vrátane Francúzska, Nemecka či Slovenska, ako aj generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg.
Fínsko a susedné Švédsko, ktoré taktiež zvažuje vstup do Aliancie, si totiž zachovávali neutralitu aj počas studenej vojny, a to preto, aby neprovokovali Sovietsky zväz. Švédsko má svoje rozhodnutie o prípadnom vstupe do Aliancie oznámiť v najbližších dňoch.