Bratislava 7. apríla (TASR) - Západné krajiny by mali byť v súvislosti so situáciou na východe Ukrajiny "obozretné". Takisto by mali predstaviť jasné kroky, ktoré by podnikli v prípade ďalšieho stupňovania napätia zo strany Ruska v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Pre TASR to v stredu uviedol český analytik Pavel Havlíček.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 1. apríla obvinil Moskvu zo sústreďovania vojakov na hraniciach s Ukrajinou. Presun ruských vojakov na anektovanom Krymskom polostrove a pri rusko-ukrajinských hraniciach - v blízkosti území kontrolovaných proruskými separatistami hlásili minulý týždeň aj Spojené štáty.

Havlíček poukázal na oslabovanie prímeria, ktoré bolo dohodnuté 22. júla 2020 počas rokovania trojstrannej kontaktnej skupiny, ktorú tvoria zástupcovia Ruska, Ukrajiny a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Porušovanie prímeria označil za zásadnú informáciu, ktorá mala vplyv aj na "ostrú" reakciu Západu vrátane členských krajín EÚ v súvislosti so súčasnou situáciou na Ukrajine. "Či to môže prerásť v masový konflikt, zatiaľ nevieme," povedal. Súčasnú situáciu by však podľa neho západné krajiny určite nemali podceňovať.

Podľa neho "musíme byť obozretní", pretože Rusko má v čase, keď sa západné spoločenstvo "málo díva", "neblahý sklon" rozvíjať tieto vojenské operácie tak, aby "dochádzalo k týmto eskaláciám a napríklad i tlaku na západných partnerov i Ukrajinu".

Rusko podľa jeho slov podobný postup využívalo i v minulosti, napríklad v roku 2008, keď prebiehalo cvičenie Kaukaz 2008, ktoré prerástlo do ozbrojeného konfliktu s Gruzínskom.

"Tie problémy sa určite nebudú týkať len Ukrajiny," povedal v súvislosti s možným vystupňovaním konfliktu. "Ďalším ruským angažmánom na Ukrajine by došlo k destabilizácii celého regiónu východnej Európy a k vychýleniu síl napríklad i v širšom regióne," povedal. To sa podľa Havlíčka týka i pobaltských krajín, Poľska i ďalších susedov Ukrajiny vrátane SR.

"Určite si myslím, že tu je veľmi pádny dôvod na to, byť ostražití a situáciu pozorne sledovať," povedal.

Krajiny by však podľa Havlíčka nemali zostať len pri diplomaticko-politickej reakcii.

"Ďalší krok je predstaviť jasnú víziu toho, čo by sa dialo, ak by Ruská federácia ten konflikt eskalovala," povedal a dodal, že EÚ a USA by v spolupráci mali predstaviť jasnú formu reakcie.

Havlíček hovoril o konkrétnych opatreniach ako rozšírenie sankcií voči Rusku na bankové inštitúcie i osoby v okolí ruského prezidenta Vladimira Putina i ďalšie opatrenia, ktoré by zasiahli ruskú ekonomiku.

Pripomenul aj potrebu silnejšej spolupráce Ukrajiny s EÚ a NATO i obnovenie minského mierového procesu.

Ukrajinský prezident Zelenskyj v utorok uviedol, že členstvo Ukrajiny v NATO je jediným krokom k ukončeniu vojny v Donbase a vstup do Akčného plánu členstva (MAP) by bol pre Rusko jasný signál.

Ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny trvá od jari roku 2014, keď tam vznikli samozvané republiky, ktoré sa postavili proti novému, prozápadnému ukrajinskému vedeniu a vyhlásili svoju nezávislosť.

V septembri 2014 zástupcovia Ruskom podporovaných samozvaných republík Donbasu - Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR), Kyjeva, Moskvy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) podpísali prvú a vo februári 2015 druhú minskú dohodu, ktoré sumarizujú opatrenia na deeskaláciu konfliktu v Donbase.