Lindeová poznamenala, že členstvo Fínska aj Švédska bude Rusko hodnotiť negatívne, ale v reakcii na prípadnú žiadosť nepredpokladajú konvenčný vojenský útok.
Autor TASR
Štokholm 13. mája (TASR) - Členstvo Švédska v Severoatlantickej aliancii (NATO) zníži riziko konfliktu v severnej Európe, uvádza sa v analýze bezpečnostnej politiky z dielne strán pôsobiacich vo švédskom parlamente, ktorú zverejnili v piatok. Švédska vláda má podľa očakávania v najbližších dňoch rozhodnúť, či požiada o členstvo v NATO, pripomína tlačová agentúra AFP.
"Členstvo Švédska v NATO zvýši prah pre vojenské konflikty, a tak bude mať v severnej Európe zastrašujúci účinok," píše sa v analytickej správe predstavenej na tlačovej konferencii v Štokholme.
Správa neponúkla konkrétne odporúčanie, ktorú cestu by si mala krajina nakoniec zvoliť, ale poznamenáva sa v nej, že "nie je reálne rozvinúť dvojstranné obranné spojenectvá mimo už existujúcich európskych a euroatlantických štruktúr".
V správe sa tiež píše, že "v rámci súčasnej spolupráce nie je záruka, že Švédsko dostane pomoc, ak sa stane terčom vážnej hrozby alebo útoku".
Vo štvrtok fínska premiérka Sanna Marinová a prezident Sauli Niinistö oznámili, že sú presvedčení, že ich krajina "musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO".
Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová zdôraznila, že kroky Fínska ovplyvnia aj Švédsko a "treba to uvážiť".
Lindeová poznamenala, že členstvo Fínska aj Švédska bude Rusko hodnotiť negatívne, ale v reakcii na prípadnú žiadosť nepredpokladajú konvenčný vojenský útok.
Ako však Lindeová dodala, vláda už skôr vyhlásila, že "ozbrojený útok proti Švédsku sa nedá vylúčiť".
Švédsko a susedné Fínsko sú už desaťročia vojensky neutrálne, ale obe krajiny zaznamenávajú po začatí invázie Ruska na Ukrajine 24. februára prudké zvýšenie verejnej a politickej podpory pre vstup do vojenskej aliancie (NATO).
"Členstvo Švédska v NATO zvýši prah pre vojenské konflikty, a tak bude mať v severnej Európe zastrašujúci účinok," píše sa v analytickej správe predstavenej na tlačovej konferencii v Štokholme.
Správa neponúkla konkrétne odporúčanie, ktorú cestu by si mala krajina nakoniec zvoliť, ale poznamenáva sa v nej, že "nie je reálne rozvinúť dvojstranné obranné spojenectvá mimo už existujúcich európskych a euroatlantických štruktúr".
V správe sa tiež píše, že "v rámci súčasnej spolupráce nie je záruka, že Švédsko dostane pomoc, ak sa stane terčom vážnej hrozby alebo útoku".
Vo štvrtok fínska premiérka Sanna Marinová a prezident Sauli Niinistö oznámili, že sú presvedčení, že ich krajina "musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO".
Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová zdôraznila, že kroky Fínska ovplyvnia aj Švédsko a "treba to uvážiť".
Lindeová poznamenala, že členstvo Fínska aj Švédska bude Rusko hodnotiť negatívne, ale v reakcii na prípadnú žiadosť nepredpokladajú konvenčný vojenský útok.
Ako však Lindeová dodala, vláda už skôr vyhlásila, že "ozbrojený útok proti Švédsku sa nedá vylúčiť".
Švédsko a susedné Fínsko sú už desaťročia vojensky neutrálne, ale obe krajiny zaznamenávajú po začatí invázie Ruska na Ukrajine 24. februára prudké zvýšenie verejnej a politickej podpory pre vstup do vojenskej aliancie (NATO).