Brusel 5. júna (TASR) - Od štvrtka do nedele budú voliči v celej EÚ voliť poslancov Európskeho parlamentu (EP). Očakáva sa, že v eurovoľbách sa presadí krajná pravica, no v niektorých členských štátoch sú stredobodom pozornosti voličov najmä národné otázky. V stredu to v rozsiahlej analýze uviedla Európska redakcia (ENR), ktorej súčasťou je aj TASR. Informuje bruselský spravodajca TASR.

Medzi 6. a 9. júnom v 27 členských štátoch EÚ môže približne 370 miliónov voličov rozhodnúť o 720 poslancoch Európskeho parlamentu na obdobie rokov 2024 - 2029. Výsledok eurovolieb prispeje aj k zostaveniu budúcej Európskej komisie, ktorej súčasná šéfka Ursula von der Leyenová dúfa v druhé funkčné obdobie.

Podľa ENR voličov oslovujú témy ako vojna na Ukrajine, ekonomické vyhliadky, obchodný protekcionizmus, ale aj riziká umelej inteligencie a zamestnanosť, migrácia a klimatické zmeny.

Najnovšie prieskumy verejnej mienky ukazujú posilnenie krajnej pravice v EP, pričom kedysi okrajové strany zvyšujú svoj vplyv naprieč Úniou. Vo všeobecnosti sa očakáva, že európsky politický stred vydrží tento tlak a bude udávať tón európskej politike.

Volebné kampane v celej EÚ finišujú, no v niektorých krajinách bude hlasovanie zatienené národnými problémami, ktoré najviac trápia voličov.

Podľa prieskumov verejnej mienky dve hlavné krajne pravicové frakcie – Európski konzervatívci a reformisti (ECR) a skupina Identita a demokracia (ID) – získajú približne štvrtinu kresiel. Voličov získavajú na odpore proti elitám, klimatickej politike EÚ, zvýšenej migrácii a kvôli ekonomickej neistote.

"Dnes je priestor na vybudovanie inej väčšiny v Európskom parlamente a pre iný typ politiky," povedala minulý týždeň talianska premiérka a šéfka pravicovej strany Bratia Talianska (FdI) Giorgia Meloniová. Hoci jej poslanci sú v skupine ECR, netají sa, že existujú styčné body s frakciou ID, kde je Marine Le Penová a jej Národné zhromaždenie (RN). Ide o boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, zelený prechod či obrana európskej identity.

Vo Francúzsku má v prieskumoch RN jasný náskok (32,5 percenta), kým Valerie Hayerová, líderka liberálnej parlamentnej skupiny Obnovme Európu (RE) a spojenec prezidenta Emmanuela Macrona, na druhom mieste len 16-percentnú podporu.

V Španielsku najnovší predvolebný prieskum predpovedá víťazstvo Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE), no predošlé prieskumy za víťaza určili konzervatívnu Ľudovú stranu (PP). Lídri hlavných politických strán sa však sústreďujú najmä na vnútorné záležitosti ako je zákon o amnestii proti niekoľkým katalánskym separatistom a rôzne korupčné kauzy.

Portugalsko aj tento rok čelí obavám z nízkej volebnej účasti. V roku 2019 nevolilo približne 69 percent oprávnených voličov.

V Slovinsku sa počas eurovolieb uskutočnia aj tri referendá, vrátane hlasovania o eutanázii a legalizácii kanabisu. Vládne strany dúfajú, že to zvýši voličskú účasť - podľa prieskumu pre denník Delo sa voliť chystá 39 percent voličov, čo by bola doteraz najvyššia účasť v eurovoľbách.

V Poľsku, kde sa vlani dostala k moci proeurópska vláda Donalda Tuska, bola kampaň poznačená aktivitami nespokojných farmárov, ktorých podporuje opozičná pravicovo-nacionalistická strana Právo a spravodlivosť (PiS).

V Česku populistické zoskupenia ako Sloboda a priama demokracia (SPD) urobili v týchto eurovoľbách z migrácie veľkú tému. Aj strana ANO expremiéra Andreja Babiša, hoci patrí k liberálom v EP, sa postupne stala hlasným kritikom EÚ a ostro vystupuje proti zelenej dohode a Paktu o migrácii a azyle.