Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 21. november 2024Meniny má Elvíra
< sekcia Zahraničie

ANALÝZA: Ako ďaleko je hľadanie mieru pre Sýriu?

Na archívnej snímke zľava ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, splnomocnenec OSN pre Sýriu Staffan de Mistura a americký minister zahraničných vecí John Kerry počas tlačovej konferencie po skončení medzinárodných rozhovorov o urovnaní štyri a pol roka trvajúceho sýrskeho konfliktu vo Viedni 30. októbra 2015. Foto: TASR/AP

Podľa vyjadrení svetových lídrov priniesli rokovania vo Viedni pokrok v hľadaní riešenia občianskej vojny v Sýrii.

Bratislava 5. novembra (Teraz.sk) - Občianska vojna v Sýrii generovala v priebehu posledných rokov viac 250.000 mŕtvych a 11 miliónov ľudí prišlo o svoje domovy. Konflikt medzi oficiálnou vládou prezidenta Bašára Asada, protivládnymi povstalcami a Islamským štátom, ktorý bojuje proti všetkým, je zároveň jedným z hlavných zdrojov rastúceho počtu migrantov smerujúcich do Európy.

Na rozhovoroch vo Viedni, zameraných na riešenie občianskej vojny v Sýrii, sa 30. októbra po prvýkrát zúčastnili aj zástupcovia Iránu ako spojenca sýrskej vlády. Šéfka zahraničnej politiky EÚ Federica Mogheriniová (oficiálny názov funkcie Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, pozn. redakcie) povedala, že „stretnutie nebolo jednoduché, ale určite historické, keďže sme mali po prvýkrát za stolom všetkých aktérov a povedala by som veľmi konštruktívnu atmosféru.“

Ministri zahraničných vecí z celkovo 17 štátov a predstavitelia Európskej únie (EÚ) a Organizácie spojených národov (OSN) v spoločnom vyhlásení z konferencie súhlasili s požiadaním OSN o pomoc pri nastolení prímeria, novej ústavy a nových volieb. Lídri sa naďalej rozchádzajú v otázke ďalšieho osudu prezidenta Bašára Asada.
Ďalšie rozhovory by sa mali uskutočniť v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov.

Na archívnej snímke zľava európska šéfka diplomacie Federica Mogheriniová, riaditeľ Medzinárodnej organizácie pre migráciu William Lacy Swing a vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres na mimoriadnom stretnutí ministrov vnútra krajín EÚ v Bruseli 14. septembra 2015. Ministri vnútra EÚ rokovali o pláne na núdzové prerozdelenie 160.000 utečencov.
Foto: TASR/AP


Dôvody stretnutia


Jedným z hlavných dôvodov stretnutia v piatok 30. októbra bolo nájdenie dohody medzi Spojenými štátmi americkými a ich spojencami podporujúcimi povstalcov a medzi kľúčovými zahraničnými spojencami sýrskej vlády, kam patria Rusko a Irán.

Štyri roky trvajúca vojna v Sýrii, ktorá sa začala povstaním proti režimu prezidenta Asada, si podľa odhadov vyžiadala doteraz okolo 250 tisíc obetí. Okrem toho prinútila približne polovicu pôvodných obyvateľov krajiny, čo predstavuje 11 miliónov ľudí, opustiť svoje domovy.

Rusko a Irán začali nedávno vo zvýšenej miere podporovať jednotky bojujúce na strane prezidenta Asada. Ale Spojené štáty americké, Turecko, Saudská Arábia a iné štáty Perzského zálivu odmietajú dlhodobé zachovanie Asadovho režimu.


Archívna snímka. Bašár Asad a Vladimír Putin
Foto: TASR


Aké postoje voči Asadovi zastávajú kľúčoví hráči v konflikte

USA – Asad musí odísť, ale nie je potrebné, aby sa to udialo predtým, ako sa v krajine naštartuje proces politickej zmeny,
Saudská Arábia – Asad musí odísť „v priebehu špecifického časového rámca“ a pred konaním volieb novej vlády,
Turecko – Asad musí odísť, ale môže zostať pri moci na obdobie „symbolických“ šiestich mesiacov,
Sýrska národná rada (najväčšia sýrska opozícia voči súčasnému prezidentovi podporovaná západnými štátmi a štátmi Perzského zálivu) – Asad musí odísť, nemôže byť súčasťou žiadneho politického procesu,
Rusko – Asad by nemal byť donútený odísť, Sýrčania by mali usporiadať voľby, aby rozhodli, kto bude v krajine vládnuť,
Irán – Asad by nemal ustúpiť, Sýrčania by si mali sami zvoliť svoju politickú budúcnosť.


Kto má v krajine vládnuť?


Pred samotným stretnutím iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf tvrdil, že ostatné mocnosti si uvedomili, že bez zapojenia Teheránu nie je možné dosiahnuť primerané riešenie konfliktu.
Na rokovaniach sa nezúčastnili predstavitelia sýrskej vlády ani predstavitelia opozície. Námestník ruského ministerstva zahraničných vecí Michail Bogdanov uviedol, že Rusko podporovalo, aby sa na rokovaniach zúčastnili aj zástupcovia Slobodnej sýrskej armády (v angličtine Free Syrian Army, FSA, pozn. redakcie).

Slobodná sýrska armáda je voľným združením povstaleckých skupín, z ktorých časť prijíma vojenskú podporu zo zahraničia - od odporcov sýrskeho prezidenta Bašára Asada. FSA nemá centrálne veliteľské štruktúry.
Západné štáty obviňujú Rusko z používania vojenskej sily proti prozápadným povstaleckým skupinám vrátane FSA od konca septembra, keď Moskva začala vykonávať vzdušné útoky pod zámienkou boja proti teroristom z Islamského štátu (IS).

Rusko však nedávno zmenilo svoj postoj voči FSA, tvrdiac, že jeho vojenské letectvo podporí sýrskych povstalcov, ak bude poznať ich postoje. Vyjadrenie prišlo krátko nato, ako Moskvu navštívil prezident Asad.

Americké vojská budú v Sýrii pôsobiť po prvýkrát na pozemnej operácii


Oficiálni predstavitelia USA uviedli pre BBC, že Obamova administratíva plánuje poslať „menej ako 50“ špeciálnych jednotiek do Sýrie. Ich úlohou bude podpora protivládnych povstalcov v boji proti Islamskému štátu.

Bude to prvýkrát, kedy budú americké vojenské jednotky pôsobiť v Sýrii na pozemnej operácii. Predtým podnikli americké špeciálne jednotky spolu so spojencami nálety proti jednotkám Islamského štátu.
V máji tohto roka americké jednotky zabili vysokopostaveného člena Islamského štátu (IS) Abu Sayyafa a zajali jeho manželku. Minulé leto tieto jednotky neuspeli v operácii s cieľom zachrániť amerických zajatcov vrátane Jamesa Foleyho, ktorý bol neskôr popravený členmi IS.

Na nedatovanej snímke z videa zverejneného 19. augusta 2014 militantami z organizácie Islamský štát (IS) americký novinár James Foley. Militanti z organizácie Islamský štát (IS) zverejnili 19. augusta 2014 videonahrávku, zachytávajúcu popravu amerického novinára Jamesa Foleyho, ktorý zmizol v Sýrii pred takmer dvoma rokmi.
Foto: TASR/AP


Rusko začalo podnikať letecké nálety v Sýrii koncom septembra na podporu prezidenta Asada. Jeho predstavitelia nedávno uviedli, že nálety zasiahli za posledný mesiac 1600 cieľov, vrátane 51 tréningových táborov.



Dôsledky vojny v Sýrii sú pre Európu obrovské


V posledných mesiacoch prichádza denne tisíce migrantov a utečencov na grécky ostrov Lesbos po tom, ako absolvujú strastiplnú cestu z Turecka. Prevádzači ľudí ich často nalodia len na nafukovacie člny. Minulý týždeň sa v dôsledku rozlomeného člna utopilo neďaleko ostrova Lesbos 16 migrantov, záchranárom sa podarilo zachrániť 274 ľudí.

Podľa odhadov OSN sa v tomto roku pripravilo člnmi do Európy viac ako 700 tisíc migrantov a utečencov, mnohí utiekli práve v dôsledku vojny v Sýrii. Príchod zimy doteraz spomalil ich príval len minimálne.

EÚ posilnila cez agentúru Frontex (Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, pozn. redakcie) novovytvorené „hotspoty“, teda centrá pre prijímanie migrantov v Grécku a Taliansku, kde sú miestne úrady v dôsledku ich masového prívalu preťažené. Cieľom je urýchlenie registrácie migrantov.

Agentúra Frontex stále nedisponuje dostatočnými kapacitami v dôsledku toho, že členské štáty únie nesplnili svoje ciele pre poskytnutie výbavy a personálu agentúre.

Tisícky migrantov a utečencov naďalej cestuje z Grécka smerom na sever a čelí mrazivým teplotám v nádeji, že získajú azyl hlavne v Nemecku.

Samotné Nemecko by podľa vlastných odhadov malo iba tento rok prijať okolo jedného milióna utečencov a migrantov.

Situácia je naozaj vážna a okrem opatrení Európskej komisie pre pomoc migrantom je potrebné čo najskôr a v čo najvyššej možnej miere upokojiť situáciu v Sýrii, kde už zo svojich domovov odišla približne polovica miestnej populácie.

Od januára do septembra tohto roku požiadalo v Európe o azyl podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) približne 278 tisíc utečencov zo Sýrie. Na Slovensku podľa údajov UNHCR požiadalo od začatia vojny v Sýrii v roku 2011 o azyl iba 61 sýrskych utečencov.



Zdroje: bbc.com, bbc.com, twitter.com, bbc.com, teraz.sk, unhcr.org