Vo svete bolo v januári 2019 celkovo 13.865 jadrových zbraní, odhaduje SIPRI v 50. vydaní svojej výročnej správy na základe údajov z verejných zdrojov.
Autor TASR
Štokholm 17. júna (TASR) - Jadrové veľmoci investujú znova viac do svojich arzenálov nukleárnych zbraní. Počet jadrových zbraní sa vo svete síce v minulom roku znížil o takmer štyri percentá, avšak krajiny, ktoré nimi disponujú, posilnili ich modernizáciu, vyplýva z výročnej správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), zverejnenej v pondelok.
"Úprimne povedané, je to negatívny trend," povedal pre tlačovú agentúru DPA expert SIPRI na jadrové zbrane a spoluautor štúdie Shannon Kile. Obmedzovanie počtu nukleárnych zbraní sa podľa správy v uplynulých rokoch výrazne spomalilo a možno ho pripísať len tomu, že USA a Rusko vyraďujú zbrane, ktoré už nepotrebujú.
Vo svete bolo v januári 2019 celkovo 13.865 jadrových zbraní, odhaduje SIPRI v 50. vydaní svojej výročnej správy na základe údajov z verejných zdrojov. Začiatkom roka 2018 predstavoval tento počet ešte približne 14.465. Na vrchole studenej vojny v polovici 80. rokov bolo pritom na našej planéte okolo 70.000 jadrových hlavíc, približuje DPA.
Viac než 90 percent z takýchto zbraní v súčasnosti vlastnia Spojené štáty a Rusko: Washington disponuje 6185 a Moskva 6500 jadrovými hlavicami. Nukleárne zbrane majú tiež traja stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN - Británia (200), Francúzsko (300) a Čína (290), ako aj Izrael (80-90), India (130-140) a Pakistan (150-160). India, Pakistan i Čína pritom v posledných rokoch svoje jadrové arzenály postupne rozširovali, uviedol Kile.
Počet jadrových zbraní, ktoré má Severná Kórea, odhadujú experti SIPRI na 20-30, v porovnaní s 10-20 spred roka. Za okamžite použiteľné sú podľa DPA považované len jadrové hlavice USA, Ruska, Británie a Francúzska.
Vlády všetkých jadrových veľmocí pritom pracujú na modernizácii svojich nukleárnych arzenálov. "Vidíme, že jadrové zbrane sa znova stávajú dôležitejšími pri národných bezpečnostných a vojenských stratégiách," povedal Kile. USA za vlády prezidenta Donalda Trumpa realizujú rozsiahlu modernizačnú stratégiu. "Zahŕňa to jednak zbrane ako také, ako aj bombardéry, ponorky, rakety s plochou dráhou letu a výrobné kapacity," dodal expert s tým, že podobný trend možno pozorovať aj v Rusku. Svet bez jadrových zbraní je tak naďalej v nedohľadne, konštatoval Kile.
"Úprimne povedané, je to negatívny trend," povedal pre tlačovú agentúru DPA expert SIPRI na jadrové zbrane a spoluautor štúdie Shannon Kile. Obmedzovanie počtu nukleárnych zbraní sa podľa správy v uplynulých rokoch výrazne spomalilo a možno ho pripísať len tomu, že USA a Rusko vyraďujú zbrane, ktoré už nepotrebujú.
Vo svete bolo v januári 2019 celkovo 13.865 jadrových zbraní, odhaduje SIPRI v 50. vydaní svojej výročnej správy na základe údajov z verejných zdrojov. Začiatkom roka 2018 predstavoval tento počet ešte približne 14.465. Na vrchole studenej vojny v polovici 80. rokov bolo pritom na našej planéte okolo 70.000 jadrových hlavíc, približuje DPA.
Viac než 90 percent z takýchto zbraní v súčasnosti vlastnia Spojené štáty a Rusko: Washington disponuje 6185 a Moskva 6500 jadrovými hlavicami. Nukleárne zbrane majú tiež traja stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN - Británia (200), Francúzsko (300) a Čína (290), ako aj Izrael (80-90), India (130-140) a Pakistan (150-160). India, Pakistan i Čína pritom v posledných rokoch svoje jadrové arzenály postupne rozširovali, uviedol Kile.
Počet jadrových zbraní, ktoré má Severná Kórea, odhadujú experti SIPRI na 20-30, v porovnaní s 10-20 spred roka. Za okamžite použiteľné sú podľa DPA považované len jadrové hlavice USA, Ruska, Británie a Francúzska.
Vlády všetkých jadrových veľmocí pritom pracujú na modernizácii svojich nukleárnych arzenálov. "Vidíme, že jadrové zbrane sa znova stávajú dôležitejšími pri národných bezpečnostných a vojenských stratégiách," povedal Kile. USA za vlády prezidenta Donalda Trumpa realizujú rozsiahlu modernizačnú stratégiu. "Zahŕňa to jednak zbrane ako také, ako aj bombardéry, ponorky, rakety s plochou dráhou letu a výrobné kapacity," dodal expert s tým, že podobný trend možno pozorovať aj v Rusku. Svet bez jadrových zbraní je tak naďalej v nedohľadne, konštatoval Kile.