Bratislava 19. mája (TASR) - Prístupový proces západného Balkánu do Európskej únie (EÚ) sa zrejme dokončí pre strategický význam regiónu. Na dobehnutie západnej časti EÚ však budú potrebné desaťročia. Konštatujú to ekonómovia poradenskej spoločnosti Coface vo svojej analýze.

Vstup západného Balkánu do EÚ považujú za pravdepodobný najmä preto, že by vyvážil ruskú a čínsku prítomnosť v regióne. V bulharskej Sofii sa tento týždeň uskutočnil summit medzi EÚ a krajinami Balkánu, prvé takéto podujatie na vysokej úrovni za posledných 15 rokov.

Krajiny západného Balkánu - Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko - opätovne prehlbujú, po prerušeniach spôsobených vojnami v 90. rokoch a finančnej kríze v rokoch 2008 až 2011, svoje hospodárske väzby s EÚ. "EÚ je najväčším obchodným partnerom regiónu, predstavuje 83 % vývozu a 67 % dovozu," vyčíslili ekonómovia.

Od roku 2008 sa tovarová výmena medzi Úniou a krajinami západného Balkánu zvýšila o 80 %, čo posilnila aj asociačná dohoda s EÚ, pripomína Coface. Vysoký obchodný deficit regiónu je spôsobený úzkou výrobnou základňou a tovarmi s nízkou pridanou hodnotou.

Financuje sa podľa ekonómov predovšetkým z príjmov emigrantov, ktoré posielajú do domovskej krajiny, a tiež z priamych zahraničných investícií väčšinou zo západnej Európy. "Príjmy emigrantov, ktoré posielajú domov, predstavujú približne 10 % hrubého domáceho produktu (HDP) Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Srbska a približne 15 % Kosova, ale len 4 % Macedónska," vyčíslila analýza.

Európska prítomnosť je podľa ekonómov obzvlášť dôležitá v oblasti bankovníctva, telekomunikácií, energetiky, cestovného ruchu, v menšej miere aj v oblasti výroby. "Priame zahraničné investície dnes dosahujú 40 % HDP v Albánsku, Bosne a Macedónsku, 70 % v Srbsku a až 113 % v Macedónsku. Silné využívanie eura v regióne však tiež znamená vysokú závislosť od hospodárskeho cyklu eurozóny a menovej politiky," upozornili analytici.

Predpokladajú, že vzhľadom na strategickú geografickú polohu regiónu, obavy Európskej únie z prenikania konfliktov medzi susednými krajinami a aj na vyváženie vplyvu Ruska a Číny sa pristúpenie k členstvu v EÚ dokončí. "Očakáva sa, že začne s dvoma najpokročilejšími kandidátmi, Srbskom a Čiernou Horou, pravdepodobne pred rokom 2025," odhadli.

Členstvo týchto krajín pritom podľa nich prinesie pre EÚ len obmedzené dodatočné finančné náklady. Európska finančná pomoc predstavuje približne sedem miliárd eur na obdobie rokov 2014 - 2020 a po prístupe by sa podľa odhadov ekonómov mohli dodatočné finančné prostriedky zvýšiť na približne 2 % rozpočtu EÚ.

"Napriek tomu, v dôsledku niekoľkých vážnych nedostatkov v oblasti správy verejných vecí bude pristúpenie regiónu k členstvu v EÚ dlhým procesom. Korupcia je hlavným problémom vo verejnom a právnom sektore regiónu, pričom západný Balkán osciluje tento rok na konci rebríčka Transparency International v Európe," upozorňuje Coface.

Okrem toho sa v správe Svetovej banky poukazuje na slabú politickú stabilitu v Albánsku, Macedónsku, Kosove a Čiernej Hore, inštitucionálnu roztrieštenosť v Bosne a Hercegovine či slabé právne režimy konkurzu a insolventnosti firiem v regióne.

Priemerný HDP na obyvateľa na západnom Balkáne podľa ekonómov sotva dosiahne štvrtinu priemeru krajín EÚ 15 a je približne polovicou úrovne 11 členských krajín Únie z východnej Európy.

"Nezamestnanosť predstavuje 16,2 % z celkovej pracujúcej populácie a 37,6 % u mladšieho obyvateľstva v produktívnom veku. Berúc do úvahy súčasné miery rastu HDP, ktoré je v priemere o niečo viac ako 3 %, Svetová banka odhaduje, že bude trvať približne šesť desaťročí, kým priemerný HDP na obyvateľa na západnom Balkáne dosiahne priemer EÚ," dodali ekonómovia.