Tel Aviv 15. apríla (TASR) - Počet antisemitských útokov, ktoré sa vlani odohrali na celom svete, v porovnaní s rokom 2013 stúpol, uvádza sa vo výročnej bilancii zverejnenej dnes univerzitou v Tel Avive.

Bilancia zahŕňa ozbrojené či fyzické útoky, ale aj vandalské činy, ako je ničenie a poškodzovanie židovských cintorínov či synagóg a škôl. Podľa údajov univerzity došlo vlani k 766 incidentom tohto druhu, čo je v porovnaní s rokom 2013, keď sa ich odohralo 554, nárast o 38 percent.

Nárast útokov na židovské ciele podľa správy čiastočne súvisí s vlaňajším ozbrojeným konfliktom medzi izraelskou armádou a palestínskym hnutím Hamas, ktoré vládne v pásme Gazy, ale aj so všeobecnou atmosférou v spoločnosti, ktorú poznamenali nenávistné vyhlásenia a propaganda extrémistickej organizácie Islamský štát (IS), ako aj radikalizácia moslimov v západnej Európe.

Rok 2014 označuje správa Telavivskej univerzity za druhý s najvyšším počtom násilných činov na židov v poslednom desaťročí. Horšia bola už len situácia v roku 2009, keď sa v pásme Gazy tiež odohrával konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi.

Správu o antisemitských útokoch vydáva Centrum pre štúdiá súčasného európskeho židovstva pri Telavivskej univerzite, a to každoročne v predvečer izraelského Dňa pamiatky na obete holokaustu, ktorý sa začína dnes po západe slnka.

Do štatistiky nie sú zahrnuté nedávne útoky islamistov v Paríži, ktorých obeťami sa stali traja zákazníci a jeden zamestnanec obchodu s kóšer tovarom v Paríži, ani útok na parížsku redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo.

Správa však konštatuje, že útoky na židov po týchto činoch neustali, vlna útokov pokračuje, a to zrejme aj v dôsledku propagandistických videí IS a radikalizácie moslimov v západných krajinách.

Prezident Európskeho židovského kongresu Moše Kantor podľa agentúry AP uviedol, že život židov dospel v Európe do "bodu zlomu". "Niektorí sa rozhodli kontinent opustiť, iní sa boja chodiť po uliciach, skrývajú sa medzi štyrmi stenami a za ostnatým drôtom," napísal Kantor v e-maili agentúre AP. "Toto sa stalo novou realitou židovského života v Európe," konštatoval.

Kantor pripomenul, že aj keď viaceré vlády v Európe prijali opatrenia na posilnenie bezpečnosti svojich židovských komunít a ich ustanovizní, je potrebné posilniť spoluprácu pri výmene informácií tajných služieb, sprísniť zákony a "bojovať so všadeprítomnými antisemitskými postojmi šíriacimi sa všeobecne medzi obyvateľstvom".

Podľa Kantorovho názoru by sa európski židia nemali vzdať, ale mali by nabádať svojich lídrov, aby sa snažili poraziť antisemitizmus a radikálny islamistický terorizmus.

Podobne ako v uplynulých rokoch, aj vlani bol najvyšší počet antisemitských útokov zaznamenaný vo Francúzsku, ktoré zažilo 164 útokov (v roku 2013 ich bolo 141). V Británii sa odohralo 141 útokov (v roku 2013 ich bolo 95) a v Spojených štátoch 80 (v roku 2013 - 55), a to vrátane streľby v židovskom centre v Overland Parku v štáte Kansas, pri ktorom zahynuli traja ľudia.

Niektoré západoeurópske štáty - Nemecko, Belgicko, Rakúsko a Švédsko - zaznamenali dokonca ešte dvojnásobný nárast antisemitských útokov. V porovnaní s rokom 2013 sa oveľa častejšie terčom antisemitských útokov stávali jednotlivci: podľa štatistiky ide o 66-percentný nárast.