Reus/Bratislava 25. jún (TASR) - Katalánsky architekt Antoni Gaudí, ktorého osobitý štýl charakterizuje voľnosť formy, zmyselná farba a výstrednosť, sa stal univerzálnou postavou modernej architektúry. S predtým nevídanými stavebnými a konštrukčnými systémami vytvoril vlastnú metodiku a štýl presýtený symbolikou s dôrazom na detail. Veľkú časť svojho života venoval výstavbe monumentálnej baziliky Svätej rodiny (Basílica de la Sagrada Família), na ktorej výstavbe sa pracuje aj v súčasnosti. V roku 1984 bola zaradená na zoznam Svetového dedičstva UNESCO, ktoré chráni aj ďalšie diela uznávaného architekta.

Od narodenia významného predstaviteľa secesie Antonia Gaudího uplynie v sobotu 25. júna 170 rokov.

Antoni Gaudí i Cornet sa narodil 25. júna 1852 v meste Reus v regióne Katalánsko do rodiny remeselníka. Odmalička vynikal v geometrii a aritmetike. V roku 1870 študoval architektúru v Barcelone a vzdelávanie ukončil až o osem rokov neskôr.

Vo svojich návrhoch sa Gaudí snažil zohľadniť vplyv prírody. Preto aj zložité geometrické tvary ním naprojektovaných budov pôsobia dojmom akoby ich stvorila sama príroda. Povrchy stavieb oživil vzorovanými tehlami, kameňom, keramickými obkladačkami, mozaikami, mramorom aj kovovými prvkami. Jeho diela pripomínajú maurskú architektúru známu tiež pod názvom Mudejar, ktorá je zmesou moslimskej ornamentovej výzdoby a kresťanského umenia.

Významnú úlohu v živote svojského architekta zohral Eusebi Güell. S týmto priemyselníkom sa zoznámil v roku 1878. Stali sa priateľmi a Güell finančne podporoval niektoré Gaudího projekty. Z ich vzájomnej spolupráce vzišiel napríklad mestský Park Güell rozprestierajúci sa na svahu hory Turó del Carmel s výhľadom na Barcelonu, ktorý zaujme svojou farebnosťou a zvlnenými tvarmi objektov. Güell tiež poveril Gaudího výstavbou rezidencie v centre Barcelony známej ako Palác Güell.

Kvetinový vzor na keramických obkladačkách, ktoré pokrývajú väčšinu vonkajších stien či výstrednú vežu vyčnievajúcu do neba charakterizuje letnú vilu El Capricho v španielskom meste Comillas. V rezidencii Casa Vicens zasa nadšenci architektúry môžu obdivovať fasádu budovy, ktorú zdobia farebné keramické obklady v štýle šachovnice.

Gaudí rád experimentoval aj s možnosťami architektonických slohov. Známy je jeho neogotický Biskupský palác v Astorge, ktorý v sebe zahŕňa prvky hradu i chrámu a dnes slúži ako múzeum. Za najkonzervatívnejšie dielo sa považuje pôvodne obchodný objekt a zároveň rezidencia Casa Calvet v Barcelone. Budovu ovplyvnenú barokovým štýlom obohatil detailmi, ako napríklad stĺpmi v tvare bavlnených cievok lemujúcich vchod. Originálne dielo je stavba Casa Milá, kde sa nenachádza ani jedna rovná línia. Vzhľad balkónov pripomína morské vlny a na streche možno spozorovať množstvo komínov, ktoré turistom pripomínajú sci-fi postavičky.

Víziu katedrály 20. storočia, v ktorej by pomocou vizuálnej symboliky boli vyjadrené tajomstvá kresťanskej viery Gaudí premietol do jedného z najznámejších architektonických diel na svete - rímskokatolíckej baziliky Sagrada Família (Svätá rodina). S výstavbou sa začalo v roku 1882. O rok neskôr prevzal Gaudí funkciu hlavného architekta, ktorý zmenil pôvodný neogotický vizuál na dizajn založený na geometrických formách nachádzajúcich sa v prírode.

Súčasťou baziliky je výrazne zdobená fasáda Narodenia predstavujúca Kristov príchod na svet. O niečo jednoduchšia je fasáda Umučenia a hlavný vchod sa pýši veľkolepou fasádou Slávy, ktorá zobrazuje oslavu božskej zvrchovanosti. K nebu sa dvíha osem z osemnástich plánovaných chrámových veží - obrovských vretenovitých zvoníc, z ktorých každá symbolizuje iné biblické postavy: apoštolov, evanjelistov, Pannu Máriu a najvyššia zo všetkých je centrálna veža, ktorá predstavuje Ježiša.

Ich výška závisí od náboženskej hierarchie, ktorú cirkevné postavy predstavujú. Gaudí si v tomto diele podmanil najrôznejšie krivky a špirálovité stĺpy, aby sa v hlavnej lodi spojili a vytvorili les tvarov a kameňa, do ktorého preniká svetlo.

Stavebné práce sa od začiatku mohli realizovať len vďaka darom jednotlivcov, čím si dielo vyslúžilo názov chrám chudobných. Na financovaní stavby sa v súčasnosti podieľajú najmä turisti. Pri práci na tomto unikátnom diele sa Gaudí stával čoraz viac zbožnejším a preferoval asketický životný štýl.

Antoni Gaudí, jedinečný architekt a výtvarník, zomrel 10. júna 1926 v Barcelone na následky zranení pri strete s električkou. Truhlu s jeho telom uložili do krypty Sagrady Famílie. Baziliku v roku 2010 vysvätil pápež Benedikt XVI.