Jerevan 12. decembra (TASR) - Jednotky azerbajdžanskej armády podnikli v sobotu večer útočné operácie v Náhornom Karabachu. Podľa agentúry Interfax o tom informovala tlačová služba arménskeho ministerstva obrany. Spresnila, že azerbajdžanské jednotky podnikli útok na osady Mec Taglar a Chcaberd ležiace na juhu Karabachu.
Ministerstvo spresnilo, že jednotky armády neuznanej Náhornokarabašskej republiky podnikajú primerané opatrenia proti postupu azerbajdžanských síl.
Predstavitelia Karabachu predtým v sobotu obvinili Azerbajdžan z porušenia mierovej dohody, ktorá začiatkom novembra ukončila šesť týždňov tvrdých bojov o Náhorný Karabach, informovala agentúra AP.
AP vo svojej správe citovala karabašské zdroje, podľa ktorých azerbajdžanská armáda podnikla v piatok neskoro večer útok v okrese Hadrut na juhu Karabachu. Zranenia pri ňom utrpeli traja príslušníci karabašskej armády.
Azerbajdžanské úrady zatiaľ nevydali k tvrdeniam arménskej strany nijaký komentár.
Podľa agentúry AP arménska strana informovala, že v sobotu došlo k ďalším provokáciám zo strany azerbajdžanských vojakov, a to na juhu Náhorného Karabachu. Na archívnej snímke ruské armádne vozidlá smerujú po ceste neďaleko horského jazera Sevan v Arménsku do spornej oblasti Náhorný Karabach v piatok 13. novembra 2020.Foto: TASR/AP
O incidente v okrese Hadrut bolo informované aj Rusko, ktoré má podľa mierovej dohody z 10. novembra monitorovať dodržiavanie prímeria v Karabachu. Rusko následne vyzvalo všetky strany konfliktu, aby sa okamžite vrátili k rešpektovaniu režimu úplného prímeria.
Náhorný Karabach leží v Azerbajdžane, ale od skončenia separatistickej vojny v roku 1994 bol pod kontrolou síl tamojších Arménov podporovaných vládou v Jerevane. Spomínaná vojna de facto ponechala Náhorný Karabach a podstatnú časť okolitého územia v arménskych rukách.
Za 44 dní bojov, ktoré vypukli koncom septembra a vyžiadali sa na oboch stranách viac ako 5600 obetí, azerbajdžanská armáda prenikla hlboko do vnútrozemia Náhorného Karabachu a začiatkom novembra tým prinútila Arménsko, aby prijalo mierovú dohodu, podľa ktorej Azerbajdžan získal späť väčšinu regiónu spolu s okolitými oblasťami.
Azerbajdžan toto svoje víťazstvo oslávil vo štvrtok vojenskou prehliadkou, na ktorej sa zúčastnil aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Na archívnej snímke turecký prezident Recep Tayyip Erdogan 17. novembra 2020.Foto: TASR/AP
Mierová dohoda bola pre Arménov veľkým šokom a vyvolala protesty požadujúce demisiu predsedu vlády Nikola Pašinjana, ktorý však odmietol odstúpiť.
Samotný Pašinjan označil mierovú dohodu za trpký, ale nevyhnutný krok, ktorý Azerbajdžanu zabránil v ovládnutí celého Náhorného Karabachu, dodala AP.
