Žiadny americký prezident sa dosiaľ neuchádzal o znovuzvolenie s tak vysokou mierou nezamestnanosti od čias F.D. Roosevelta v 30. rokoch, píše agentúra AP.
Autor TASR
Washington 7. novembra (TASR) - Barack Obama zotrvá v úrade amerického prezidenta ďalšie štyri roky. Američania dali prednosť vodcovi, ktorého poznajú, pred bohatým podnikateľom Mittom Romneym, uviedla dnes agentúra AP.
Prvý černošský prezident USA Obama bol do Bieleho domu zvolený druhýkrát napriek tomu, že krajinu vedie v najťažších ekonomických časoch od veľkej hospodárskej krízy, ktorá vypukla v roku 1929 a bola poznačená vysokou nezamestnanosťou a neistou budúcnosťou.
Republikán Mitt Romney už Obamovi telefonoval a uznal výsledky prezidentských volieb. Vo vystúpení pred svojimi priaznivcami v Bostone verejne Obamovi zablahoželal a dodal, že sa bude modliť, aby bol staronový prezident vo vedení krajiny úspešný.
Opätovné víťazstvo amerického prezidenta odráža podozrievavosť obyvateľov krajiny voči Romneymu, ktorý v minulosti menil názory podľa toho, ako sa jeho Republikánska strana čoraz viac približovala svojimi postojmi k tvrdej pravici.
"Toto sa stalo vďaka vám. Ďakujem," napísal Obama svojim prívržencom na sociálnej sieti Twitter.
Američania okrem nového prezidenta rozhodovali v utorkových voľbách aj o obsadení celej 435-člennej dolnej komory Kongresu a o jednej tretine 100-členného Senátu.
Demokrati si udržali kontrolu nad Senátom s prekvapivou ľahkosťou.
Republikáni boli na najlepšej ceste dosiahnuť to isté v Kongrese, ktorého predseda John Boehner, Obamov partner v neúspešných rokovaniach o deficite, by mohol opäť získať svoje miesto.
Mitt Romney, bývalý guvernér štátu Massachusetts, viedol v ľudovom hlasovaní. Pri dosiaľ spočítaných 70 percentách odovzdaných hlasoch volilo 47,5 milióna ľudí, Obamu 47,3 milióna. Prezident sa ale sústredil na najdôležitejšie štáty, čo mu umožnilo získať náskok v počte voliteľských hlasov.
Prezident Spojených štátov sa volí v každom americkom štáte zvlášť zborom voliteľov, nie v celonárodnom ľudovom hlasovaní, čo zo štátov, v ktorých nemá ani jedna strana jasnú prevahu, obzvlášť dôležité.
Obama vyhral v Ohiu, Wisconsine, Virgínii, Iowe, New Hampshire, Colorade a Nevade, čo je sedem z deviatich kľúčových štátov. Romney zvíťazil len v jednom, Severnej Karolíne. Obaja rivali a ich spojenci investovali do televíznych predvolebných spotov v týchto štátoch takmer 800 miliónov eur. V poslednom kľúčovom štáte, Floride, je hlasovanie veľmi tesné.
Voľby boli zároveň súbojom dvoch rôznych vízií vlády - či bude zaujímať popredné miesto v živote amerických občanov, alebo bude v úzadí ako menej obťažujúci pomocník pre súkromné podnikanie.
Ekonomiku hodnotilo ako najväčší problém asi 60 percent voličov, ktorí opúšťali volebnú miestnosť. Väčšina však dávala vinu za súčasný stav bývalému prezidentovi Georgeovi Bushovi. Iba štyria z desiatich si myslia, že sa ekonomika uzdravuje. Prieskum vykonala agentúra Associated Press a skupina televíznych sietí.
Barack Obama v Chicagu očakával oficiálny verdikt o svojom zotrvaní v Bielom dome na ďalšie štyri roky. So svojím rivalom si vzájomne vymenili blahoželania. Romney sa so svojim kandidátom na viceprezidenta Paulom Ryanom nachádzal v Bostone. Ryan však zároveň dával pozor na svoju kampaň za znovuzvolenie do Snemovne reprezentantov za štát Wisconsin.
V najdrahšej predvolebnej kampani v americkej histórii minuli kandidáti miliardy dolárov, väčšinou na negatívne spoty. Obama aj Romney strávili mesiace obhajovaním svojej vízie o úlohe vlády v živote Američanov, najmä v oblasti znižovania vysokej nezamestnanosti, štátneho dlhu a ďalších.
Obama trvá na tom, že nie je možné znížiť enormný dlh a zároveň zabezpečiť kľúčové sociálne programy bez toho, aby bohatí zaplatili "spravodlivý podiel" na daniach. Romney, ktorý má veľké podnikateľské skúsenosti, vidí cestu v znižovaní daní a uvoľňovaní regulácií podnikateľského prostredia, čo by podľa jeho povzbudilo rast zamestnanosti.
Žiadny americký prezident sa dosiaľ neuchádzal o znovuzvolenie s tak vysokou mierou nezamestnanosti od čias F.D. Roosevelta v 30. rokoch, píše AP.
Prvý černošský prezident USA Obama bol do Bieleho domu zvolený druhýkrát napriek tomu, že krajinu vedie v najťažších ekonomických časoch od veľkej hospodárskej krízy, ktorá vypukla v roku 1929 a bola poznačená vysokou nezamestnanosťou a neistou budúcnosťou.
Republikán Mitt Romney už Obamovi telefonoval a uznal výsledky prezidentských volieb. Vo vystúpení pred svojimi priaznivcami v Bostone verejne Obamovi zablahoželal a dodal, že sa bude modliť, aby bol staronový prezident vo vedení krajiny úspešný.
Opätovné víťazstvo amerického prezidenta odráža podozrievavosť obyvateľov krajiny voči Romneymu, ktorý v minulosti menil názory podľa toho, ako sa jeho Republikánska strana čoraz viac približovala svojimi postojmi k tvrdej pravici.
"Toto sa stalo vďaka vám. Ďakujem," napísal Obama svojim prívržencom na sociálnej sieti Twitter.
Američania okrem nového prezidenta rozhodovali v utorkových voľbách aj o obsadení celej 435-člennej dolnej komory Kongresu a o jednej tretine 100-členného Senátu.
Demokrati si udržali kontrolu nad Senátom s prekvapivou ľahkosťou.
Republikáni boli na najlepšej ceste dosiahnuť to isté v Kongrese, ktorého predseda John Boehner, Obamov partner v neúspešných rokovaniach o deficite, by mohol opäť získať svoje miesto.
Mitt Romney, bývalý guvernér štátu Massachusetts, viedol v ľudovom hlasovaní. Pri dosiaľ spočítaných 70 percentách odovzdaných hlasoch volilo 47,5 milióna ľudí, Obamu 47,3 milióna. Prezident sa ale sústredil na najdôležitejšie štáty, čo mu umožnilo získať náskok v počte voliteľských hlasov.
Prezident Spojených štátov sa volí v každom americkom štáte zvlášť zborom voliteľov, nie v celonárodnom ľudovom hlasovaní, čo zo štátov, v ktorých nemá ani jedna strana jasnú prevahu, obzvlášť dôležité.
Obama vyhral v Ohiu, Wisconsine, Virgínii, Iowe, New Hampshire, Colorade a Nevade, čo je sedem z deviatich kľúčových štátov. Romney zvíťazil len v jednom, Severnej Karolíne. Obaja rivali a ich spojenci investovali do televíznych predvolebných spotov v týchto štátoch takmer 800 miliónov eur. V poslednom kľúčovom štáte, Floride, je hlasovanie veľmi tesné.
Voľby boli zároveň súbojom dvoch rôznych vízií vlády - či bude zaujímať popredné miesto v živote amerických občanov, alebo bude v úzadí ako menej obťažujúci pomocník pre súkromné podnikanie.
Ekonomiku hodnotilo ako najväčší problém asi 60 percent voličov, ktorí opúšťali volebnú miestnosť. Väčšina však dávala vinu za súčasný stav bývalému prezidentovi Georgeovi Bushovi. Iba štyria z desiatich si myslia, že sa ekonomika uzdravuje. Prieskum vykonala agentúra Associated Press a skupina televíznych sietí.
Barack Obama v Chicagu očakával oficiálny verdikt o svojom zotrvaní v Bielom dome na ďalšie štyri roky. So svojím rivalom si vzájomne vymenili blahoželania. Romney sa so svojim kandidátom na viceprezidenta Paulom Ryanom nachádzal v Bostone. Ryan však zároveň dával pozor na svoju kampaň za znovuzvolenie do Snemovne reprezentantov za štát Wisconsin.
V najdrahšej predvolebnej kampani v americkej histórii minuli kandidáti miliardy dolárov, väčšinou na negatívne spoty. Obama aj Romney strávili mesiace obhajovaním svojej vízie o úlohe vlády v živote Američanov, najmä v oblasti znižovania vysokej nezamestnanosti, štátneho dlhu a ďalších.
Obama trvá na tom, že nie je možné znížiť enormný dlh a zároveň zabezpečiť kľúčové sociálne programy bez toho, aby bohatí zaplatili "spravodlivý podiel" na daniach. Romney, ktorý má veľké podnikateľské skúsenosti, vidí cestu v znižovaní daní a uvoľňovaní regulácií podnikateľského prostredia, čo by podľa jeho povzbudilo rast zamestnanosti.
Žiadny americký prezident sa dosiaľ neuchádzal o znovuzvolenie s tak vysokou mierou nezamestnanosti od čias F.D. Roosevelta v 30. rokoch, píše AP.