Washington 6. novembra (TASR) - V Spojených štátoch sa v utorok 6. novembra konajú voľby do federálneho Kongresu, ktoré prichádzajú vždy v polovici funkčného obdobia úradujúceho prezidenta.

Američania si budú môcť zvoliť všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov, ktorí sú volení na dva roky. Okrem nich sa o znovuzvolenie bude uchádzať aj 35 senátorov, ktorí sú do 100-členného Senátu Spojených štátov volení na šesť rokov.

V hre je tiež 39 miest guvernérov jednotlivých štátov Únie, ktorí sú vo väčšine štátov volení na štyri roky. Výnimkou sú štáty Vermont a New Hampshire, kde guvernérov volia len na dvojročné obdobie.

Okrem toho sa v tzv. supervolebný utorok uskutočnia aj početné iné regionálne či komunálne voľby, ako aj voľby starostov mnohých miest.

Prvé volebné miestnosti sa otvoria v utorok o 12.00 h SEČ na východnom pobreží krajiny, posledné uzavrú v stredu o 06.00 h SEČ v štáte Havaj.

Dôležitosť tohtoročných kongresových volieb uznáva aj americký prezident Donald Trump, ktorý bol v roku 2016 prezidentským kandidátom Republikánskej strany.

V prípade, že vo voľbách do Snemovne reprezentantov, ktorú momentálne ovládajú republikáni, zvíťazia demokrati, čo predpokladajú analytici z oboch táborov, mohlo by to zásadne skomplikovať Trumpove legislatívne plány na nasledujúce dva roky. V Snemovni majú republikáni momentálne 235 kresiel, demokrati 193. Sedem mandátov je neobsadených.

Pre Trumpa je však podľa tlačovej agentúry AP ešte dôležitejšia skutočnosť, že ak väčšinu v Snemovni získajú demokrati, budú môcť spustiť proces tzv. impeachmentu (ústavnej žaloby) prezidenta za jeho viaceré osobné a profesionálne prešľapy.

Mnohí demokrati sa takýmito ambíciami ani netaja. Podľa článku 1 Ústavy Spojených štátov je totiž Snemovňa jediným orgánom v krajine, ktorý takýto proces môže iniciovať.

Republikáni majú pred voľbami väčšinu aj v Senáte, kde im v tomto 100-člennom zákonodarnom zbore patrí 51 kresiel. Ak by demokrati, ktorí majú 49 senátorov, chceli získať väčšinu aj tam, potrebujú v utorok republikánom zobrať dve kreslá. Väčšina politických analytikov sa však domnieva, že v Senáte si republikáni väčšinu udržia.

Čo znamenajú utorkové voľby pre Trumpa?

V Spojených štátoch sa v utorok konajú voľby časti kongresmanov, guvernérov štátov a mnohých štátnych a miestnych verejných činiteľov. Vo veľkej miere však voliči rozhodujú aj o budúcnosti prezidenta Donalda Trumpa.

Šéf Bieleho domu mal počas prvých dvoch rokov vo funkcii podporu svojich spolustraníkov republikánov v oboch komorách zákonodarného zboru, Kongresu. Hoci nie vždy a vo všetkom s ním súhlasili, vládlo sa mu ľahšie, než keby aspoň jednu komoru ovládali demokrati. A práve o to sa v utorok Demokratická strana snaží. V Snemovni reprezentantov mala naposledy väčšinu v roku 2011 a v Senáte v roku 2015. Čo by utorkové víťazstvo demokratov znamenalo pre Trumpa?

"Väčšina ľudí pri tejto otázke pomyslí na impeachment (zosadenie prezidenta). To je však nepravdepodobné," napísal denník Washington Post a vysvetlil zložitosť procesu odvolávania prezidenta. Demokrati by na to potrebovali väčšinu v oboch komorách Kongresu, čo podľa predvolebných prieskumov nie je pravdepodobné. Navyše, líderka demokratickej menšiny v Snemovni reprezentantov Nancy Pelosiová pred časom uviedla, že impeachment nie je ich prioritou.

To, čo demokrati môžu dosiahnuť, je posun vpred vo vyšetrovaní napojenia Trumpa na Rusko či zákonnosti a férovosti jeho podnikania. Nové dôkazy a dominancia takých vyšetrovaní v médiách by mohli značne ovplyvniť Trumpov pokus o znovuzvolenie v roku 2020.

Na to, aby mohli demokrati kontrolovať prijímanie zákonov a blokovať rozhodnutia prezidenta, by však potrebovali väčšinu v oboch komorách, čo nie je pravdepodobné.

"Očakávajte patovú situáciu. Ak budú proti sebe bojovať demokratická Snemovňa a republikánsky Senát, ťažko uvidíme prijatie nejakej zásadnej legislatívy," upozornil denník Washington Post.

V predvolebnej kampani dominovali témy ako systém zdravotného poistenia, kontrola zbraní a imigračná politika.

Spolupracovníčka TASR Michaela H. Janotová

Medzi kandidátmi na guvernérov sú aj Američania so slovenskými koreňmi

Američania si v utorkových voľbách, ktoré sa konajú v polovici volebného obdobia prezidenta (midterm elections), volia okrem kongresmanov napríklad aj guvernérov. Na kandidátnych listinách je tiež niekoľko mien naznačujúcich slovenský alebo československý pôvod.

Voľby guvernéra, teda najvyššieho predstaviteľa štátu, sa konajú v 36 z 50 štátov USA a v troch teritóriách. Jedným z nich je štát Nevada, kde sa o funkciu uchádza okrem iných aj demokrat Steve Sisolak, ktorý podľa internetového občianskeho združenia Američania slovenského pôvodu má slovenské korene. Hoci meno to jasne napovedá, v amerických médiách sa za uplynulé roky nevyskytla zmienka o Sisolakovi a jeho slovenských koreňoch. Nespomína to ani on sám na svojej webovej stránke. Sisolak sa narodil, vyrástol a vyštudoval v meste Milwaukee v štáte Wisconsin a neskôr sa presťahoval do Las Vegas v Nevade, kde sa stal podnikateľom v oblasti komunikácií. V kampani na post guvernéra sľuboval vyššie investície do vzdelávania, vyššie platy pre učiteľov a podporu odborného vzdelávania.

Štát Wisconsin pritom v minulosti patril k tým štátom, do ktorých prišli prví slovenskí prisťahovalci. John. J. Hosmaneck z Winsconsinskej slovenskej historickej spoločnosti (Wisconsin Slovak Historical Society) uvádza, že koncom 19. a začiatkom 20. storočia prišlo do tohto štátu približne 50.000 imigrantov zo Slovenska, väčšinou západného. Prvým imigrantom mal byť Henry Kusick od Trenčína.

Slovensky znejúce priezvisko sa nachádzalo aj na zozname kandidátov na guvernérov štátov Kansas, Connecticut a Florida. Joshua Svaty, Steve Obsitnik a Jack Latvala tam však v uplynulých mesiacoch prehrali v primárkach boj proti konkurentom zo svojich strán.

Aj v prípade týchto politikov je však náročné dopátrať sa k detailom pôvodu ich priezviska. Joshua Svaty napriklad na svojej webovej stránke uvádza len toľko, že jeho praprastarý otec sa v 50. rokoch 19. storočia prisťahoval do USA z Nemecka.

Spolupracovníčka TASR Michaela H. Janotová

Voliči v utorok rozhodujú aj o marihuane a konských dostihoch

Chcete, aby bolo legalizované používanie marihuany na rekreačné účely? Chcete, aby boli povolené konské preteky a s nimi spojené stávkovanie? Aj o tomto rozhodujú tento utorok Američania v tzv. polčasových voľbách (midterm elections).

Americkí voliči rozhodujú nielen o nových členoch Kongresu, guvernéroch a mnohých štátnych a miestnych verejných činiteľoch, ale v mnohých štátoch aj o štátnych politikách.

V štátoch Utah, Nebraska a Idaho sa vyjadrujú k návrhom na rozšírenie zdravotného poistenia pre sociálne slabšie rodiny, postihnuté osoby a seniorov.

V niekoľkých štátoch na západe krajiny sa občania vyjadrujú k cenám energií, napríklad v štáte Washington hlasujú o dani z emisií uhlíka. Washington by sa stal vôbec prvým štátom USA, ktorý by zdaňoval vyprodukovaný kysličník uhličitý. V Kalifornii voliči rozhodujú o novele zákona o dani z benzínu, ktorá je v tomto štáte najvyššia v krajine.

V štátoch Západná Virgínia a Oregon sa rozhoduje o zmene výšky finančného príspevku zo zdravotného poistenia na interrupcie v prípadoch ohrozenia života či znásilnenia a v Západnej Virgínii aj o samotnom práve ženy na interrupciu. V Alabame je téma referenda podobná – voliči rozhodujú o dodatku k ústave štátu, podľa ktorého by bol plod zadefinovaný ako človek už od momentu počatia, čím by štát neuznával právo na interrupciu.

V Colorade, Michigane a Utahu rozhodujú Američania o vytvorení nezávislých komisií na pozmenenie volebných obvodov, čo by malo vplyv na prezidentské voľby v roku 2020 i na ďalšie polčasové voľby. Vplyv na budúce hlasovania by mali i opatrenia zjednodušujúce registráciu voličov, o ktorých rozhodujú štáty Maryland, Michigan a Nevada.

V štátoch Michigan a Severná Dakota je téma veselšia, hoci nie menej závažná – legalizácia marihuany na rekreačné účely. Utah a Missouri rozhodujú o legalizácii marihuany na medicínske použitie. V štáte Idaho voliči rozhodujú o povolení organizovať preteky koní, v štáte Alabama o práve vystavovať na verejných plochách desať Božích prikázaní a v štáte Missouri o spravovaní hry bingo.

Na Floride majú voliči odsúhlasiť alebo odmietnuť znovuudelenie volebného práva zločincom, ktorí si už odpykali svoj trest. Štát Severná Karolína chce zase s podporou voličov uzákoniť právo poľovať, rybárčiť a zužitkovávať divú zver.

Spolupracovníčka TASR Michaela H. Janotová

V USA sa tento utorok rozhoduje o budúcnosti na federálnej i štátnej úrovni

V Spojených štátoch sa tento utorok konajú tzv. voľby v polovici volebného obdobia (midterm elections), v ktorých si voliči volia tisíce svojich zástupcov vo verejných funkciách od členov Kongresu cez guvernérov štátov až po členov školských rád.

"Keď sa povie midterm elections, ľudia väčšinou myslia na voľby do Kongresu. Tie totiž ponúkajú voličom najväčšiu príležitosť medzi prezidentskými voľbami zhodnotiť výkon prezidenta - a ak nie sú voliči spokojní, posunúť vážky na rovnováhe moci," napísal v pondelok denník The Washington Post.

Voľby sa nazývajú midterm, pretože sa konajú v polovici funkčného obdobia šéfa Bieleho domu a sú považované za referendum práve o prezidentovi. Ide v nich totiž o to, či si jeho spolustraníci udržia svoje funkcie, či ich získajú viac, alebo ich stratia v prospech opozície.

Demokratická strana bojuje o to, aby po mnohých rokoch získala väčšinu v aspoň v jednej z dvoch komôr Kongresu a mohla tak presadzovať svoju politiku a byť reálnou opozíciou republikánom a ich prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Politickej scéne v USA dominujú na rozdiel od väčšiny európskych štátov len dve politické strany – Republikánska strana a Demokratická strana. Demokrati mali väčšinu v dolnej komore zákonodarného zboru (Snemovni reprezentantov) naposledy v roku 2011 a v hornej snemovni (Senáte) naposledy v roku 2015. V roku 2016 stratili svojho reprezentanta aj v Bielom dome, keď demokrata Baracka Obamu vystriedal republikán Donald Trump.

Američania v utorok rozhodujú o všetkých 435 členoch Snemovne reprezentantov a o približne jednej tretine - teda 35 členoch - Senátu. V 36 štátoch sa tiež konajú voľby guvernéra a vo väčšine štátov voľby do štátnych zákonodarných zborov. Občania rozhodujú aj o miestnych sudcoch, šéfoch polície, starostoch a mnohých ďalších miestnych verejných činiteľoch.

"Štátne a miestne voľby sú často nepovšimnuté, ale guvernéri a štátni zákonodarcovia majú značné právomoci, tak ako aj starostovia veľkých miest," zdôraznil The Washington Post a dodal, že jednou z ich právomocí je aj určovanie hraníc volebných obvodov, čo môže mať veľký vplyv i na voľby prezidentské.

Spolupracovníčka TASR Michaela H. Janotová