Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prepustenie jedného z Američanov prišlo niekoľko hodín po tom, čo venezuelský prezident Nicolás Maduro naznačil záujem o zlepšenie vzťahov s USA v čase ruskej invázie na Ukrajinu.
Autor TASR
Caracas 9. marca (TASR) - Venezuelská vláda prepustila v utorok večer najmenej jedného Američana odsúdeného za spreneveru a korupciu v kauze ropnej spoločnosti Citgo.
Agentúra AP tento krok označila za prejav snahy Venezuely o zlepšenie vzťahov s administratívou USA, ktorá sa snaží znížiť mieru podpory Ruska štátmi v Latinskej Amerike.
Mimovládna skupina, ktorá sleduje svojvoľné zadržiavanie, a ďalšia osoba oboznámená s touto záležitosťou potvrdili agentúre The Associated Press prepustenie Gustava Cardenasa, jedného zo šiestich ropných manažérov uväznených na viac ako štyri roky.
Jeho prepustenie nasledovalo po tajnej víkendovej návšteve vysokých predstaviteľov administratívy prezidenta USA Joea Bidena vo Venezuele.
Tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová v utorok novinárom povedala, že "počas tejto cesty sa diskutovalo o množstve tém, vrátane zdravia a blaha zadržiavaných občanov USA."
Prepustenie jedného z Američanov prišlo niekoľko hodín po tom, čo venezuelský prezident Nicolás Maduro naznačil záujem o zlepšenie vzťahov s USA v čase ruskej invázie na Ukrajinu a obáv z rastúcich cien plynu v Spojených štátoch.
Cardenas a ďalší piati vedúci pracovníci spoločnosti Citgo so sídlom v Houstone, dcérskej spoločnosti venezuelského štátneho ropného gigantu, boli vo Venezuele zadržiavaní od roku 2017 a odsúdení na tresty väzenia za nikdy neuskutočnený plán týkajúci sa refinancovania dlhopisov. Vláda USA dlho tlačila na ich prepustenie.
Spomínané víkendové diskusie sa uskutočnili niečo viac ako tri roky po tom, čo USA prerušili vzťahy s Madurom a uznali opozičného vodcu Juana Guaidóa ako legitímneho vodcu Venezuely.
Tieto rozhovory boli výsledkom mesiacov úsilia sprostredkovateľov – amerických lobistov, nórskych diplomatov a medzinárodných ropných manažérov –, ktorí presadzovali, aby Biden prehodnotil doteraz neúspešnú kampaň "maximálneho tlaku" s cieľom zosadiť Madura.
Tento prístup Biden "zdedil" po administratíve svojho predchodcu Donalda Trumpa.
Tlak na kontaktovanie Madura zosilnel po ruskej invázii na Ukrajinu a následných sankciách USA. Ukrajinská kríza totiž zrejme spôsobí preskupenie globálnych aliancií a prispeje k rastúcim cenám plynu, ktoré infláciu ženú na maximá za posledné štyri desaťročia, dodala AP.
Agentúra AP tento krok označila za prejav snahy Venezuely o zlepšenie vzťahov s administratívou USA, ktorá sa snaží znížiť mieru podpory Ruska štátmi v Latinskej Amerike.
Mimovládna skupina, ktorá sleduje svojvoľné zadržiavanie, a ďalšia osoba oboznámená s touto záležitosťou potvrdili agentúre The Associated Press prepustenie Gustava Cardenasa, jedného zo šiestich ropných manažérov uväznených na viac ako štyri roky.
Jeho prepustenie nasledovalo po tajnej víkendovej návšteve vysokých predstaviteľov administratívy prezidenta USA Joea Bidena vo Venezuele.
Tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová v utorok novinárom povedala, že "počas tejto cesty sa diskutovalo o množstve tém, vrátane zdravia a blaha zadržiavaných občanov USA."
Prepustenie jedného z Američanov prišlo niekoľko hodín po tom, čo venezuelský prezident Nicolás Maduro naznačil záujem o zlepšenie vzťahov s USA v čase ruskej invázie na Ukrajinu a obáv z rastúcich cien plynu v Spojených štátoch.
Cardenas a ďalší piati vedúci pracovníci spoločnosti Citgo so sídlom v Houstone, dcérskej spoločnosti venezuelského štátneho ropného gigantu, boli vo Venezuele zadržiavaní od roku 2017 a odsúdení na tresty väzenia za nikdy neuskutočnený plán týkajúci sa refinancovania dlhopisov. Vláda USA dlho tlačila na ich prepustenie.
Spomínané víkendové diskusie sa uskutočnili niečo viac ako tri roky po tom, čo USA prerušili vzťahy s Madurom a uznali opozičného vodcu Juana Guaidóa ako legitímneho vodcu Venezuely.
Tieto rozhovory boli výsledkom mesiacov úsilia sprostredkovateľov – amerických lobistov, nórskych diplomatov a medzinárodných ropných manažérov –, ktorí presadzovali, aby Biden prehodnotil doteraz neúspešnú kampaň "maximálneho tlaku" s cieľom zosadiť Madura.
Tento prístup Biden "zdedil" po administratíve svojho predchodcu Donalda Trumpa.
Tlak na kontaktovanie Madura zosilnel po ruskej invázii na Ukrajinu a následných sankciách USA. Ukrajinská kríza totiž zrejme spôsobí preskupenie globálnych aliancií a prispeje k rastúcim cenám plynu, ktoré infláciu ženú na maximá za posledné štyri desaťročia, dodala AP.
