Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Metropolita katolíckej cirkvi v Bielorusku opakovane verejne kritizoval brutálne zásahy bezpečnostných síl voči výsledkom prezidentských volieb, podľa ktorých opäť zvíťazil Lukašenko.
Autor TASR
Varšava/Minsk 3. septembra (TASR) - Metropolita katolíckej cirkvi v Bielorusku a arcibiskup Minska a Mahiľova Tadeusz Kondrusiewicz, ktorého tento týždeň nevpustili do Bieloruska, sa ohradil proti tvrdeniam bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že bol vo Varšave na "konzultáciách".
Lukašenko tiež vyhlásil, že Kondrusiewicz má okrem bieloruského aj občianstvo ďalšieho štátu. "Mám bieloruský pas, ukázal som ho," uviedol Kondrusiewicz.
V rozhovore pre časopis Nastojaščeje vremia arcibiskup uviedol, že v Poľsku sa zúčastnil na bohoslužbách a počas pobytu tam ani nebol vo Varšave, len v jej blízkosti.
V rozhovore sa arcibiskup ohradil proti Lukašenkovmu tvrdeniu, že si bol v Poľsku po nejaké pokyny. Uviedol, že pokyny mu "môže dať jedine pápež alebo pápežský nuncius".
Kondrusiewicz zdôraznil, že cirkev je od štátu oddelená. Dodal súčasne, že "my slúžime, samozrejme, štátu" a "ja slúžim Bielorusku". Informoval, že vo všetkých svojich verejných vystúpeniach v poslednom čase apeloval na veriacich, aby nedochádzalo "k násiliu, pomste, aby došlo k odpusteniu".
Spresnil, že o svojej momentálnej situácii informoval pápežského nuncia. Nateraz Kondrusiewicz nevie, či sa nuncius v jeho veci obrátil aj na Vatikán. Arcibiskup poznamenal, že táto situácia "neprispieva ku konsolidácii našej spoločnosti, najmä v čase, keď je potrebné vynaložiť všetko úsilie na dosiahnutie pokojného riešenia všetkých problémov, ktoré naša spoločnosť má".
Odpustenie podľa Kondrusiewicza "nie je prejavom slabosti, ale sily".
"Keď odpúšťame, premáhame aj seba, aj zlo, ktoré je v nás. Všetci sme hriešnici a všetci potrebujeme odpustenie od našich blížnych, od Boha. Nie je to ľahké, ale je to možné," dodal arcibiskup, keď citoval známy výrok pápeža Jána Pavla II.
Metropolita katolíckej cirkvi v Bielorusku opakovane verejne kritizoval brutálne zásahy bezpečnostných síl voči výsledkom bieloruských prezidentských volieb z 9. augusta, podľa ktorých opäť zvíťazil dlhoročný prezident Lukašenko.
Po vyhlásení volebných výsledkov, ktoré opozícia označila za sfalšované, vypukli v tejto postsovietskej republike masové protesty, ktoré doposiaľ neustali.
V posolstve, ktoré sa 30. augusta čítalo v bieloruských katolíckych kostoloch, Kondrusiewicz varoval, že Bielorusko momentálne čelí "bezprecedentnej spoločensko-politickej kríze" a dokonca hrozbe vypuknutia občianskej vojny.
Kondrusiewicz sa ostro ohradil aj proti zásahu bieloruských bezpečnostných zložiek z 27. augusta, keď pri rozháňaní davu na Námestí nezávislosti v Minsku zablokovali vchod Kostola sv. Šimona a Heleny.
Arcibiskup označil takéto konanie príslušníkov zásahových jednotiek OMON za nezákonné a zdôraznil, že ich úlohou je brániť základné práva občanov, vrátane slobody náboženského vyznania, a nebrániť ich implementácii, zaručenej bieloruskou ústavou.
Podľa oficiálnych údajov sa ku katolíckej cirkvi hlási asi šesť percent z 9,5 milióna obyvateľov Bieloruska, zatiaľ čo 53 percent patrí k bieloruskej pravoslávnej cirkvi. Zvyšok populácie sa identifikuje ako ateisti, bez vyznania alebo ako príslušníci menšinových náboženstiev.
Lukašenko tiež vyhlásil, že Kondrusiewicz má okrem bieloruského aj občianstvo ďalšieho štátu. "Mám bieloruský pas, ukázal som ho," uviedol Kondrusiewicz.
V rozhovore pre časopis Nastojaščeje vremia arcibiskup uviedol, že v Poľsku sa zúčastnil na bohoslužbách a počas pobytu tam ani nebol vo Varšave, len v jej blízkosti.
V rozhovore sa arcibiskup ohradil proti Lukašenkovmu tvrdeniu, že si bol v Poľsku po nejaké pokyny. Uviedol, že pokyny mu "môže dať jedine pápež alebo pápežský nuncius".
Kondrusiewicz zdôraznil, že cirkev je od štátu oddelená. Dodal súčasne, že "my slúžime, samozrejme, štátu" a "ja slúžim Bielorusku". Informoval, že vo všetkých svojich verejných vystúpeniach v poslednom čase apeloval na veriacich, aby nedochádzalo "k násiliu, pomste, aby došlo k odpusteniu".
Spresnil, že o svojej momentálnej situácii informoval pápežského nuncia. Nateraz Kondrusiewicz nevie, či sa nuncius v jeho veci obrátil aj na Vatikán. Arcibiskup poznamenal, že táto situácia "neprispieva ku konsolidácii našej spoločnosti, najmä v čase, keď je potrebné vynaložiť všetko úsilie na dosiahnutie pokojného riešenia všetkých problémov, ktoré naša spoločnosť má".
Odpustenie podľa Kondrusiewicza "nie je prejavom slabosti, ale sily".
"Keď odpúšťame, premáhame aj seba, aj zlo, ktoré je v nás. Všetci sme hriešnici a všetci potrebujeme odpustenie od našich blížnych, od Boha. Nie je to ľahké, ale je to možné," dodal arcibiskup, keď citoval známy výrok pápeža Jána Pavla II.
Metropolita katolíckej cirkvi v Bielorusku opakovane verejne kritizoval brutálne zásahy bezpečnostných síl voči výsledkom bieloruských prezidentských volieb z 9. augusta, podľa ktorých opäť zvíťazil dlhoročný prezident Lukašenko.
Po vyhlásení volebných výsledkov, ktoré opozícia označila za sfalšované, vypukli v tejto postsovietskej republike masové protesty, ktoré doposiaľ neustali.
V posolstve, ktoré sa 30. augusta čítalo v bieloruských katolíckych kostoloch, Kondrusiewicz varoval, že Bielorusko momentálne čelí "bezprecedentnej spoločensko-politickej kríze" a dokonca hrozbe vypuknutia občianskej vojny.
Kondrusiewicz sa ostro ohradil aj proti zásahu bieloruských bezpečnostných zložiek z 27. augusta, keď pri rozháňaní davu na Námestí nezávislosti v Minsku zablokovali vchod Kostola sv. Šimona a Heleny.
Arcibiskup označil takéto konanie príslušníkov zásahových jednotiek OMON za nezákonné a zdôraznil, že ich úlohou je brániť základné práva občanov, vrátane slobody náboženského vyznania, a nebrániť ich implementácii, zaručenej bieloruskou ústavou.
Podľa oficiálnych údajov sa ku katolíckej cirkvi hlási asi šesť percent z 9,5 milióna obyvateľov Bieloruska, zatiaľ čo 53 percent patrí k bieloruskej pravoslávnej cirkvi. Zvyšok populácie sa identifikuje ako ateisti, bez vyznania alebo ako príslušníci menšinových náboženstiev.
